Môj profil 
Predplatné
Z chlapca, ktorým ešte pred pár rokmi bol, už podľa vlastných slov vyrástol. „Dúfam, že to je dobre, človek predsa nemôže byť celý život chlapec. Ja len vnímam, čo chcem prirodzene robiť a ako by to malo znieť. Moja tvorba by mala odzrkadľovať, kde sa nachádzam. Predsa len, od Neľutujem sú to štyri roky. Vtedy bolo pre mňa všetko nové, čerstvé, aj ten úspech bol čerstvý, bol som plný eufórie… A začala sa makačka, v dobrom zmysle slova. Dnes nemôžem povedať, že tú eufóriu už nemám, ale na druhej strane mám už toľko skúseností, že viem, že nie každá pesnička je hit. A som v pozícii, že sa snažím urobiť čo najlepšie svoj zámer, nahrať pesničku, ale už nečakám, že sa potom niečo stane. Lebo tých prípadov, že sa nestane nič, je oveľa viac, ako tých, že čo vytvorím, bude zrovna megahit,“ poznamenal 30-ročný rodák z Nitry, ktorý však napriek skúsenostiam dodnes celkom presne nevie, čo treba urobiť, aby sa pesnička poslucháčom okamžite zapáčila. „Do Neľutujem nemali moje pesničky žiadnu odozvu a dodnes neviem, ako sa píšu hity, ale tie skladby, ktoré by sa nimi mohli stať, dokážem nejako pocitovo odlíšiť… Mám pri nich taký zvláštny pocit, zdajú sa mi niečím zaujímavé, dobré, lákajú ma a vzrušujú… Tak to bolo aj s Holubičkou,“ priblížil Ďurica.
Pri tvorbe svojej najnovšej piesne sa spojil so Simou Martausovou, ktorá k Holubičke napísala text. „Páči sa mi, ako Sima píše, je to umelecká duša a je svojská, prirodzený človek, mám ju rád, je veľmi príjemná. Nikdy by som si nemyslel, že by žena pre mňa mohla napísať mužský text a napísala ho úžasne. Keď som ho čítal, hneď som vedel, že je silný a okamžite k nemu bola aj hudba. Ten text mi totiž začal spievať… Dobrý text mi vždy začne spievať, a keď spieva, tak je to hneď vybavené. Za päť minút je pesnička. To sú najlepšie momenty,“ uzavrel spevák.
.JPG)
