Bratislava 14. augusta 2021 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot YouTube)
A preto akokoľvek paradoxne a doslova aj cynicky to znelo, tak na základe takých úvah Svätoň bezpochyby musel byť svojím spôsobom vďačný Timurovi a jeho vraždiacej tlupe, že ho nechtiac „vyslobodili“ zo životného stereotypu, ktorý by ho bol bez ich pričinenia očakával. Timur ho predal do Byzancie a tá zmenila jeho život úplne od základu
Či chcel alebo nechcel, tak chvíľu musel premýšľať o tom, či jeho osud tak určil starý boh Slovanov, Perún, alebo to bol jeho kresťanský Boh – Kristus.
Samozrejme, že veril len na jedneho Boha a na jeho absolútnu všemohúcnosť. Ale na druhej strane ho fascinovali aj tradičné predstavy a viera Slovanov na ich starých bohov, a to všetko o ich starej viere sa aj naučil, aby svojim rodákom ešte lepšie rozumel a vedel ich vo všetkom pochopiť.
Preliata krv jeho najbližších z Drevne bola vysoká cena za to, že sa v Byzancii mohol stať tým, čím sa stal. A tak potom po príchode do Veľkej Moravy mohol prostredníctvom Svätopluka ovplyvňovať osudy svojej domoviny.
Preto čisto filozoficky musel prísť k uzáveru, že zlo, ktoré spáchali v Drevni Timur a jeho Avari, bolo zlom nevyhnutným, lebo len tak mohlo vzniknúť dobro, ktoré znamenalo pre neho prevratnú zmenu jeho života a až potom bolo možné, že teraz môže dať Veľkej Morave nesmierne veľa, a to takým spôsobom, ako nikto iný.
Videl v tom všetkom istú paralelu k tomu, čo sa udialo s Kristom. Bola to vôľa Božia, že židia ho prostredníctvom Pontského Piláta nechali ukrižovať. Ak by sa to nebolo stalo, tak by kresťanstvo nemohlo existovať, lebo jeho kľúčovou udalosťou a jeho základom bola smrť Boho-Človeka, Ježiša Krista na kríži.
Veď len tak mohlo a muselo prísť k ďalšej kľúčovej udalosti kresťanstva – k Zmŕtvychvstaniu Ukrižovaného, Ježiša Krista. Práve táto hraničná udalosť potvrdila božskosť Ježiša a zároveň aj bola pre všetkých kresťanov dôkazom existencie života večného.
To všetko bolo absolútne neodvratné, lebo to bola vôľa a rozhodnutie všemocného Boha-Otca.
***
Neraz Svätoň však musel myslieť aj na to, či sa v Drevni predsa len nestal ešte jeden zázrak, tak ako v jeho prípade, keď prežil vraždenie krvilačných koristichtivých Avarov, a či sa niekto tiež nejako nezachránil.
Timur mu síce pri ich stretnutí pred niekoľkými dňami povedal, že určite nikto v Drevni nemohol okrem neho prežiť ich krvavý útok a následné vraždenie, a tak len potvrdil, čo aj sám predpokladal, i keď občas sa ho na krátky čas zmocnili akési zvláštne pochybnosti.
Nemohol tušiť, že jeho krátke pochybnosti boli veľmi blízko k neuveriteľnej realite, a tak pochopiteľne nemohol ani len tušiť, aké obrovské prekvapenie ho v tomto smere očakávalo a že ho objaví skôr, ako sa v tento deň dostane do svojho útulného domovského hradiska.
Dal mu meno Oravopolis – tak v jeho názve mohol zakaždým precítiť aj byzantskú časť svojej duše, ktorej sa už nikdy nemohol a pochoiteľne ani nikdy nechcel zbaviť.
Starogrécko-byzantské slovo polis už vždy zaznievalo v jeho ušiach ako krásna melódia.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
175. časť si môžete prečítať TU
176. časť si môžete prečítať TU
17.5°C
Piatok 
Nedeľa 
17.9°C
Nedeľa 
Nedeľa 
19.9°C
11.2°C
15.3°C
.jpg)
.jpg)
