Jeho myslenie a jednanie je zlé a my to jasne odsudzujeme. Je to ale rovnaké myslenie, ktoré prevládalo a prevláda na Západe: V prípade Juhoslávie, Afganistanu, Iraku a Líbye.

Na  miesto systémovej konfrontácie nastúpili záujmové rozpory medzi USA a Ruskom. Studená vojna sa skončila, ale také záujmové rozpory môžu priniesť podobné postupy. USA chce získať viacej vplyvu a brániť to, čo už dosiahli, i Rusko chce získať viacej vplyvu a brániť to, čo už získalo.Ako charakteristiky pre Rusko hovorím len: Gruzínsko, Sýria, Ukrajina.

I keď odsudzujeme Putinovo jednanie, musíme si tiež uvedomiť, ako došlo k tomu vyostreniu a konfrontácii. Hovorím vám celkom otvorene: všetko, čo mohlo NATO a EU pokaziť, to pokazilo.

Začnem Gorbačovom v roku 1990. Navrhoval spoločný európsky dom, rozpustenie NATO a Varšavskej zmluvy a koncept „všeobecnej bezpečnosti“ s Ruskom. To NATO odmietlo. Povedali: rozpustiť Varšavskú zmluvu, to je O.K., ale NATO zostáva. Z obranného spoločenstva premenili NATO v intervenčný spolok.

Druhá chyba: pri znovuzjednotení Nemecka  vyhlásili minister zahraničných vecí USA, náš vtedajší minister zahraničia Genscher, a ďalší ministri zahraničia. Povedali vtedy Gorbačovovi, že nebude žiadne rozširovanie NATO smerom k Rusku. Tento sľub bol porušený. Došlo k výraznému rozšíreniu NATO smerom k Rusku. Vtedajší minister obrany USA Robert Gates označil urýchlené prijatie východoeurópskych štátov do NATO za ťažkú chybu a pokus Západu prizvať do NATO Ukrajinu za ťažkú provokáciu. To som neprehlásil ja, ale vtedajší minister obrany USA.

A potom za tretie došlo k rozhodnutiu, umiestniť do Poľska a ČR rakety protivzdušnej obrany. Ruská vládala povedala: to sa dotýka našich bezpečnostných záujmov; Nechceme to. To Západ vôbec nezaujímalo. Urobilo to tak ako tak. A pritom NATO v súvislosti s juhoslovanskou vojnou opakovane a ťažko porušilo medzinárodné právo. To medzitým pripustil i niekdajší kancelár Schröder. Srbsko nenapadlo žiadny cudzí štát, a nebolo ani žiadne rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN. Napriek tomu sa po prvýkrát od r. 1945 s účasťou Spolkovej republiky bombardovalo. A obyvateľky a obyvatelia Kosova si mohli s plebiscitom rozhodnúť o oddelení od Srbska.

Vtedy som ostro kritizoval porušenie medzinárodného práva a povedal som vám: otvárate Kosovom Pandorinu skrinku; pretože ak je to dovolené v Kosove, musíte to dovoliť tiež na iných miestach. Nadávali ste mi. Nebrali ste to vážne, pretože ste verili, že ste takými víťazmi studenej vojny, že pre vás už neplatia žiadne merítka. Hovorím vám: Baskovia sa pýtajú, prečo si nemôžu urobiť plebiscit o tom, či chcú patriť ku Španielsku, alebo nie. Katalánci sa pýtajú, prečo si nemôžu usporiadať plebiscit o tom, či chcú patriť ku Španielsku alebo nie.

Prirodzene sa tak dnes pýtajú i obyvateľky a obyvatelia Krymu. Vďaka porušeniu medzinárodného práva sa môže zvykovým právom tiež vytvoriť nové medzinárodné právo; to predsa viete. Som ale toho názoru, že by odtrhnutie Krymu bolo rovnakým porušením medzinárodného práva, ako bolo porušenie medzinárodného práva odtrhnutím Kosova. Vedel som ale, že sa Putin bude odvolávať na Kosovo, a on to urobil.

Teraz hovoríte, pani spolková kancelárka: situácia je ale celkom iná. To možno. Nepodceňujte ale to, že porušenie medzinárodného práva je porušením medzinárodného práva. Milá pani Rothová, spýtajte sa niekedy nejakého sudcu, či krádež z ušľachtilého motívu pri porovnávaní s krádežou z neušľachtilého motívu, prestáva byť krádežou. Poviem vám: je to stále krádež. V tom je ten problém. Keď pán Struck vtedy prehlásil: Spolková republika musí brániť svoju bezpečnosť na Hindúkuši. Teraz prehlasuje Putin: Rusko musí brániť svoju bezpečnosť na Kryme. Nemecko ostatne nemalo na Hindúkuši žiadnu flotilu a bolo podstatne vzdialenejšie. Preto teraz hovorím: oba tieto svety sú, zlé.

Ale čo je tiež pravda: keď mnohé krajiny, ktoré porušili medzinárodné právo, vyčítajú Rusku, že porušuje medzinárodné právo, nie je to nijak zvlášť účinné alebo vierohodné. To je skutočnosť, s ktorou sa musíme zmieriť. Obama hovoril rovnako ako vy, pani kancelárka a suverenite a územnej  celistvosti štátov. Ale oba tieto princípy boli porušené v Srbsku, Iraku a Líbyi. Západ si myslí, že môže porušiť medzinárodné právo, pretože už je preč studená vojna. Hrubo boli podceňované čínske i ruské záujmy.  Za Jelcina, ktorý býval často opitý, ste už Rusko vôbec nebrali vážne. Ale situácia sa zmenila.

Veľmi neskoro sa teraz odvolávate na zásady medzinárodného práva vzniknuté v priebehu studenej vojny. Som veľmi za to, aby znovu platili, ale pre všetkých! Inak to nejde. Potom začali nezhody medzi EU a Ruskom na Ukrajine. Obidvaja mysleli a konali rovnako. Barroso, ako šéf komisie EÚ, povedal: Buď colná únia s Ruskom, alebo zmluvy s nami! Nepovedal : „oboje!“, ale  „buď – alebo!“ Putin povedal: buď zmluvy s EÚ alebo s nami! Obaja mysleli a jednali vo vylučujúcich sa možnostiach. To bola ničivá chyba na oboch stranách. Ani jediný z ministrov zahraničia štátov EÚ sa nepokúsil hovoriť s ruskou vládou a vôbec vziať na vedomie bezpečnostné záujmy Ruska. Rusko sa predsa obáva, že po zblížení s EÚ príde na Ukrajinu NATO. Cíti sa stále obkľúčenejšie.

A teraz k Ukrajine. Ministri zahraničia štátov EÚ a NATO ponechali celkom bez povšimnutia históriu Ruska a Ukrajiny. Nikdy nepochopili význam Krymu pre Rusko. Ukrajinská spoločnosť je hlboko rozdelená, tiež sa to nebralo v úvahu. Toto hlboké rozdelenie sa ukazovalo už za druhej svetovej vojny a ukazuje sa to i dnes. Východná Ukrajina tiahne smerom k Rusku. Západná Ukrajina tiahne smerom k Západnej Európe.

V túto chvíľu nie je na Ukrajine politická osobnosť, ktorá by mohla reprezentovať obe časti spoločnosti. To je smutná skutočnosť. Potom tu máme ešte Radu Európy a Organizáciu pre bezpečnosť a vzájomnú spoluprácu v Európe (OBSE). Tie ste v poslednej dobe veľmi upozadili, pani kancelárka a pán minister zahraničia. Príspevky týmto organizáciám sa stále znižovali, pretože ste sa domnievali, že nie sú dôležité. Sú to ale jediné európske organizácie, v ktorých je súčasne Rusko aj Ukrajina. Preto ich musíme znovu posilniť, i finančne a nesmieme hovoriť o vylučovaní Ruska;  to je celkom mimo.

Zažívali sme potom silné vyostrenie na Majdane, zažili sme ostreľovačov a množstvo obetí. Rozšírili sa rôzne fámy. V takých situáciách sa veľa klame. Preto navrhujem zriadiť medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu. My, ale predovšetkým Ukrajinky a Ukrajinci, máme právo sa dozvedieť, čo sa tam stalo a kto za to nesie zodpovednosť. Teší ma, pani kancelárka, že to podporujete.

Na Majdane bolo veľa demokratických síl, ale tiež fašisti. Západ spolupracoval priamo aj nepriamo. Potom minister zahraničia Steinmeier, francúzsky i poľský minister zahraničia, uzavreli s Janukovičom a pozíciou dohodu. Teraz hovoríte, pán minister zahraničia, že Janukovič nechal dohodu padnúť svojím útekom. To nie je pravda. Ľudia na Majdane odmietli veľkou väčšinou túto dohodu. A vy, pán minister zahraničia, ste sa na mieste za túto dohodu nijako nezasadzovali. Až po jej odmietnutí opustil Janukovič Kyjev.

Potom sa zišiel parlament a odvolal Janukoviča 72,88% hlasmi. Ústava ale predpisuje 75%. Teraz hovorí pán Röttgen a ďalší: No áno, za revolúcii sa nemôže tak hľadieť na ústavu. A nejaké to percento viac alebo menej… Ale Putin sa na ústavu odvoláva a hovorí: „Pre odvolanie prezidenta nebola ústavne predpísaná väčšina.“ A odkazuje sa preto na list, ktorý mu poslal Janukovič. Okrem toho: behom hlasovania o odvolaní v parlamente stáli samí ozbrojenci. To nie je obzvlášť demokratické. Pri hlasovaní na Kryme nasledujúcu nedeľu stoja taktiež okolo samí vojaci. A to tiež nie je, nie je obzvlášť demokratické. Zaujímavé je, že hovoríte, pani kancelárka, že takéto ľudové hlasovanie je vraj podľa ukrajinskej ústavy zakázané. Kedy potom ústava platí, a kedy nie? Pri odvolávaní prezidenta neplatí a pri hlasovaní na Kryme má zrazu platiť? Mala by ste sa rozhodnúť: prijímate plne ukrajinskú ústavu alebo len niektoré jej časti tie, ktoré sa vám hodia? Toto je spôsob, ktorý poznám, a ktorý sa mi nepáči…

Potom bola vytvorená nová vláda, ihneď uznaná prezidentom Obamom, EÚ a taktiež spolkovou vládou. Pani Merkelová! Vicepremiér, minister obrany, minister pôdohospodárstva, minister životného prostredia, generálny prokurátor to sú fašisti! Šéf národnej bezpečnostnej rady bol zakladajúcim členom fašistickej strany Sloboda. Fašisti zastávajú dôležité pozície a napríklad dominujú v bezpečnostnom sektore. Ešte nikdy fašisti dobrovoľne neodovzdali moc, pokiaľ získali aspoň podiel na nej. Prinajmenšom spolková vláda tu mala povinnosť vymedziť hranice už s ohľadom na naše dejiny.

Keď do rakúskej vlády vstúpila Haiderova FPÖ pristúpili sme dokonca k obmedzeniu kontaktov a podobne. A u fašistov na Ukrajine nerobíme nič? Sloboda má najtesnejšie kontakty s NPD a inými nacistickými stranami v Európe. Predseda tejto strany Oleg Ťahnybok, povedal doslova toto. Musíte si vypočuť, čo doslova povedal. Teraz citujem „Vezmite pušky, bojujte s ruskými sviňami, s Nemcami, s židovskými sviňami a iným prenárodom.“ Koniec citátu. Opakujem. Tento muž povedal, citujem: „Vezmite pušky, bojujte s ruskými sviňami, s Nemcami, s židovskými sviňami a iným prenárodom.“ Koniec citátu. Teraz v súčasnej dobe prebiehajú útoky na Židov a Židovky, na ľavicu a proti tomu všetkému nepoviete nič? S týmito ľuďmi so Slobody sa bavíte? To je škandál! Hovorím to jasne! Teraz chcete – a to ste oznámili – zavádzať sankcie. Ale tie nebudú Putinovi imponovať. To predsa len vyostrí situáciu.

Kissinger, niekdajší minister zahraničia USA, keď hovorí, že sankcie nie sú výrazom stratégie, ale výrazom toho, že stratégia chýba. To platí tiež o eskalácii vojenských preletov Poľska a baltických republík. Čo to má byť? Kontá Janukoviča a jeho podporovateľov sú zablokované, pretože ide o ukradnuté štátne peniaze. Pýtam sa: A to ste predtým nevedeli? Druhá otázka: Prečo vlastne len ich kontá? Ako je to s miliardovými majetkami iných oligarchov, tých ktorí podporujú iné sily? Ako je to všetko jednostranné!

Jedinou cestou je diplomacia. Za prvé. Západ musí uznať legitimné bezpečnostné záujmy Ruska na Kryme. Ako už to ostatne pochopil i minister zahraničia USA Kerry. Pre Krym musí byť nájdený status, ktorý je prijateľný pre Rusko, Ukrajinu i pre nás. Rusko musí dostať záruky, že sa Ukrajina nestane členom NATO. Za druhé. Perspektívou je pre Ukrajinu funkcia mostu medzi EÚ a Ruskom. Za tretie. Na Ukrajine musí byť zahájený proces porozumenia a zmierenie medzi východom a západom, snáď pomocou konfederačného alebo federálneho usporiadania, snáď dokonca aj s dvomi prezidentmi .

Čo vyčítam EÚ a NATO: Až doteraz sa nehľadal a nebol nájdený žiadny vzťah k Rusku. To sa teraz musí zásadne zmeniť. Bezpečnosť v Európe nie je možná bez Ruska ani proti nemu, ale len s Ruskom. Až bude jedného dňa kríza prekonaná, mohlo by byť výhodou, že zasa všetci budú rešpektovať medzinárodné právo. Ďakujem.

 Prejav si môžete pozrieť na nasledujúcom videu: