Tento týždeň sa plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu v Štrasburgu bude venovať predovšetkým jednej veci: peniazom. Alebo skôr ich nedostatku – teda tomu,  ako ich zohnať.

V polovici marca totiž  rozpočtový výbor Európskeho parlamentu prijal vlastný návrh na ďalší sedemročný rozpočet EÚ (MFF) na obdobie rokov 2028–2034. Návrh rozpočtu však predstavuje navýšenie o 10 % oproti pôvodnému, už aj tak rekordne vysokému návrhu Komisie zverejnenému v júli minulého roka.

Verzia Parlamentu presahuje 2 bilióny eur, čo by si vyžiadalo, aby členské štáty zvýšili svoje príspevky na 1,26 % svojho ročného HDP (v porovnaní s miernejšou požiadavkou Komisie vo výške len 1,15 %), a zachovalo by aj kontroverzné „vlastné zdroje“ – nové dane priamo vyberané EÚ.

Práve toto je návrh, ktorý bude predmetom diskusie a kľúčového hlasovania na utorkovom – teda dnešnom –  plenárnom zasadnutí.

Strana Patrioti pre Európu (PfE) už naznačila, že bude z rôznych dôvodov hlasovať proti tomuto balíku, najmä kvôli bolestivým škrtom v dôležitých sektoroch, nedostatku demokratickej kontroly a veľkému potenciálu pre uchopenie moci.

„Kohézia a poľnohospodárstvo sú oslabené, zatiaľ čo novo vytvorené, nejasne definované nástroje koncentrujú rozhodovanie v Bruseli,“ vysvetlila česká europoslankyňa Klára Dostálová (PfE).

„Európa nepotrebuje väčšiu čiernu skrinku. Potrebuje rozpočet, ktorý je transparentný, zodpovedný a zakotvený v demokratickej legitimite,“ vyjadrila sa.

Napriek tomu návrh rozpočtu pravdepodobne prejde na plenárnom zasadnutí, keďže hlavný prúd „Ursulinej koalície“ (ľudovo povedané centristi, socialisti, liberáli a zelení – EPP, S&D, Renew a The Green) ho vo veľkej miere podporuje.

To však len prehĺbi inštitucionálnu patovú situáciu okolo budúceho rozpočtu (MFF), keďže členské štáty, hoci sú v tejto otázke stále rozdelené, zdá sa uprednostňujú menší rozpočet dokonca aj v porovnaní s plánom Komisie vo výške 1,8 bilióna eur.

Moc stojí peniaze

Minulý  piatok členské štáty v Európskej rade po prvýkrát skutočne diskutovali o budúcom viacročnom finančnom rámci a okamžite sa ukázalo, že kompromis je ešte v nedohľadne.

Napríklad Poľsko a niekoľko ďalších „rusofóbov“ chcú väčší a ešte viac na obranu zameraný rozpočet, blížiaci sa k hranici 2 biliónov eur. “ a uviedol, že „rozpočet sa musí podstatne znížiť“.

Naopak Nemecko, Holandsko a ostatné „šetrné“ severné členské štáty presadzujú výrazne nižšiu sumu, než navrhuje Komisia, a zároveň odmietajú akýkoľvek ďalší spoločný dlh. Holandský premiér Rob Jetten dokonca označil sumu 1,8 bilióna eur za „neprijateľnú“ a uviedol, že „rozpočet sa musí podstatne znížiť“.

Potom sú tu Francúzsko a Grécko a pravdepodobne aj niekoľko ďalších krajín s podobným zmýšľaním, ktoré sa topia v dlhoch. Začali lobovať za odloženie splácania spoločného dlhu EÚ v hodnote 800 miliárd eur, ktorý si Brusel vzal počas pandémie a ktorý má začať splácať v roku 2028 v sume 25 miliárd eur ročne. Navyše francúzsky prezident Emmanuel Macron dokonca presadzoval prijatie ďalšieho spoločného dlhu na podporu rozpočtu EÚ namiesto zvýšenia národných príspevkov.

Zrejmým dôvodom, prečo krajiny zrazu nie sú tak ochotné prispievať viac do pokladnice EÚ, je globálna energetická kríza. Európa sa nielenže zdá byť neschopná riadne riešiť problém neustále rastúcich cien ropy a skvapalneného zemného plynu v dôsledku vojny s Iránom – ako aj strategických chýb, ako je uprednostňovanie jadrovej energie alebo zákaz dovozu energie z Ruska –, ale čoskoro sa kvôli tomu môže musieť vyrovnať aj so zhoršujúcou sa finančnou krízou a krízou životných nákladov.

„Náklady na energiu sa prenášajú do cien potravín, dopravy a bývania, čo najviac zasahuje domácnosti s nízkymi a strednými príjmami,“ povedal Seamus Boland, šéf zastrešujúcej organizácie odborových zväzov, ktorá radí Komisii. Čo vedúcich predstaviteľov EÚ samozrejme trápi najviac, je možnosť, že ich za to voliči potrestajú.

„Z politického hľadiska to vytvára priestor pre nedôveru – nielen voči národným vládam, ale aj voči schopnosti európskych inštitúcií chrániť občanov pred vonkajšími šokmi. Hrozí to zrýchlením podpory protekcionistickejších alebo introvertnejších prístupov,“ vysvetlil Boland.

To znamená, že hlavné politické sily, tak v hlavných mestách, ako aj v Bruseli, sú vystavené veľkému riziku, že ich nahradia strany presadzujúce väčšiu suverenitu, ak nebudú schopné vyriešiť túto zložitú sieť kríz, ktorá nás čaká.

Preto čoraz viac krajín ignoruje výzvu Bruselu, aby sa pri snahe znížiť ceny pohonných hmôt držali iba „dočasných a cielených opatrení“ s „obmedzeným fiškálnym dopadom“ – čo by, samozrejme, tiež ponechalo väčší priestor pre vyšší rozpočet EÚ – a rozhodli sa vynaložiť svoje prostriedky na udržanie svojej moci doma.

To je tiež dôvod, prečo je deklarovaným cieľom dosiahnuť dohodu o MFF do konca roka, nech sa to môže zdať akokoľvek ambiciózne. Jedným z hlavných dôvodov tohto zhonu je rastúci strach, že možné zvolenie nacionalistického francúzskeho favorita Jordana Bardellu (Rassemblement National, Národné združenie, frakcia PfE) za francúzskeho prezidenta v roku 2027 môže zničiť všetku nádej na robustnejšiu a centralizovanejšiu mocenskú štruktúru v Bruseli, počnúc jej finančnou kostrou.

A práve tomu sa Komisia chce vyhnúť viac než ktokoľvek iný. „Ako sme už nespočetnekrát videli, riešením Bruselu na každú krízu je viac moci pre seba samého. To vidíme aj teraz. Napriek tomu, že jej ideologizovaná politika robí európsky energetický sektor tak zraniteľným voči vonkajším šokom, ako je dnes, predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová stále lobuje za väčší rozpočet a väčšiu centralizáciu.,“ poznamenal autor textu Tamás Orbán.

„Buď vyššie národné príspevky, alebo nižšia výdavková kapacita. To sú jediné možnosti, ktoré existujú. Inými slovami, nižšia výdavková kapacita by znamenala menej Európy – práve v čase, keď je potrebné viac Európy,“ povedala von der Leyenová.

„Lebo kto by vedel lepšie ako ona, čo Európania potrebujú?,“ dodal autor.

Prečítajte si tiež:

• Ceny plynu v Európe môžu opäť prudko rásť, varujú analytici
• Slovná prestrelka medzi ukrajinským a izraelským ministrom pokračuje. Ukrajinská strana si predvolala izraelského veľvyslanca