Harabin po vyhratých disciplinárnych konaniach poslal Žitňanskej návrh na mimosúdne vyrovnanie a prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Bratislava 7. decembra 2017 (HSP/Foto:Screenshot:Video)

Sudcovia Najvyššieho súdu Štefan Harabin, Viliam Dohňanský a Gabriela Šimonová podali na ministerstvo vnútra žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 15 ods 1. zákona č. 514/2003 o zodpovednosti o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

V disciplinárnej veci vedenej proti JUDr. Gabriele Šimonovej, JUDr. Štefanovi Harabinovi, a JUDr. Viliamovi Dohňanskému, Disciplinárny senát rozhodol , že všetci disciplinárne stíhaní sudcovia, sa oslobodzujú spod návrhu na začatie disciplinárneho konania Predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Daniely Švecovej

Harabin sa k mimosúdnemu vyrovnaniu vyjadril nasledovne

Tým že žiadame nemajetkovú ujmu, chceme poukázať na to, ako sa správa predsedkyňa Švecová na poste predsedu Najvyššieho súdu. Zneužíva právomoc verejného činiteľa. My sme boli oslobodení, konala zjavne nezákonne, čo si nemôže dovoliť a generálny prokurátor nekoná!

My keby sme to nechali bez majetkovej ujmy, tak by si to začali dovoľovať všetci predsedovia súdov voči sudcom. Tu vôbec nešlo o Harabina a jeho senát. Išlo o to, aby všetci sudcovia na Slovensku videli, že sa nemusia báť a keď sa bude voči nim postupovať nezákonne, ten ktorý to spôsobil to bude musieť zaplatiť. Je pravdou, že to pôjde zo štátneho rozpočtu, ale vznikne tlak na politikov zo strany občanov, aby konečne prijali zákon o hmotnej zodpovednosti vlastným majetkom. Konkrétny štatutár štátneho orgánu, keď nezákonným rozhodnutím, alebo postupom spôsobí škodu, bude ju platiť zo svojich peňazí.

Otázka peňazí a ich výška, ktorú požadujeme neznamená, že by sme chceli na úkor daňových poplatníkov niečo získať, lebo my tieto peniaze použijeme solidárnym a charitatívnym spôsobom. Tu chceme zásadným spôsobom poukázať na to že ten kto to spôsobil, by to mal platiť zo svojho. Občania by mali vyvinúť tlak, nech to Švecová zaplatí, alebo nech sa vzdá funkcie. Veď ona dala ešte ďalších 5 disciplinárnych návrhov. Budú všetko platiť za Švecovú občania, ktorí to nespôsobili, ani nezavinili? Veď toto hovorím stále.

Je nenormálne, aby na čele Najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry a špeciálnej prokuratúry boli ľudia, ktorí neovládajú zákon.

Zoberte si špeciálneho prokurátora Kováčika. Ten na mňa podal trestné oznámenie, že zneužívam právomoc verejného činiteľa, keď v slobodnom vysielači a na infovojne hovorím o tom, že prokuratúra a súdy sú spolitizované a že Švecová kradne rozpočtové prostriedky, keď sa nechá na súde zastupovať advokátom.  A on sám sebe podá trestne oznámenie! Veď on má právomoc stíhať verejného činiteľa, tak ak som niečo spáchal prečo ma nestíhal?

Preto je naša povinnosť, nás poškodených sudcov, ukázať celej spoločnosti a hlavne sudcom, aby sa nebáli rozhodovať podľa zákona, ústavy a podľa dôkazov vyplývajúcich zo spisu a nie podľa požiadaviek Švecovej, Kaliňáka, Fica, Kisku, tajnej služby a médií.

Slovenská republika – 

Ministerstvo spravodlivosti SR

Župné námestie 13

813 11   B r a t i s l a v a  I

Bratislava, 4. december 2017

VEC: Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 

V mene klienta: JUDr. Štefana Harabina, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  adresa na doručovanie: Župné námestie 13, 814 90 Bratislava   (ďalej len „JUDr. Štefan Harabin“ alebo „poškodený“), ktorého zastupujeme na základe priloženého plnomocenstva, podávame žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003  Z. z.“).

1/         Nezákonné rozhodnutie

V disciplinárnej veci vedenej proti JUDr. Gabriele Šimonovej, sudkyni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, JUDr. Štefanovi Harabinovi, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a JUDr. Viliamovi Dohňanskému, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedenej pod spisovou značkou 1 Ds 3/2016, Disciplinárny senát rozhodol na ústnom pojednávaní konanom 17. marca 2017 tak, že všetci disciplinárne stíhaní sudcovia, sa oslobodzujú spod návrhu na začatie disciplinárneho konania Predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Daniely Švecovej, spis. zn. KP 83/2016 zo 16. júna 2016, pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. f/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, ktorého sa menovaní sudcovia mali podľa podaného návrhu na začatie disciplinárneho konania dopustiť tak, že: „v trestnej veci proti obvinenému Ing. Petrovi Rudickému vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1TdoV 52/2015, dovolací senát, ktorému predsedala  JUDr. Gabriela Šimonová a ktorého členmi boli aj JUDr. Štefan Harabin a JUDr. Viliam Dohňanský, rozhodujúc o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. septembra 2014, sp. zn. 1To 82/2013, na verejnom zasadnutí konanom 27. januára 2016, potom čo rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného Ing. Petra Rudického a zrušil dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj rozsudok Okresného súdu v Nitre z 29. mája 2013, sp. zn. 2T 74/2003, podľa § 388 ods. 1 Tr. por. a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa § 226 písm. b/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) oslobodil obvineného spod obžaloby okresného prokurátora v Nitre zo 17. apríla 2003 sp. zn. 1Pv 885/2002-30 pre trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 252a ods. 1 písm. b/ Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb.v znení neskorších predpisov)“ a vyslovil, že skutok nie je trestným činom, pričom rozhodnutie dovolacieho senátu o oslobodení spod obžaloby je v zjavnom rozpore s ustanovením § 388 ods. 1 Tr. por. a ustálenou súdnou praxou, a preto ide o svojvoľné rozhodnutie, ktoré prekročilo zákonom vymedzený rámec právomoci dovolacieho súdu a skutočnosť, že senát v inej veci už obdobne v dovolacom konaní rozhodol, a preto je vedené proti členom senátu aj disciplinárne konanie, svedčí o vedomom prekročení právomoci dovolacím senátom, pretože im disciplinárne previnenie nebolo možné preukázať.“

Proti tomuto rozhodnutiu disciplinárneho senátu podala odvolanie Predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Daniela Švecová 17. marca 2016. O tomto odvolaní rozhodol  Odvolací disciplinárny senát Uznesením, spis. zn. 2 Dso 5/2017 na verejnom zasadnutí konanom 9. novembra 2017 tak, že ho zamietol.

Rozhodnutie Disciplinárneho senátu, sp. zn. 1 Ds 3/2016, z  17. marca 2017 nadobudlo právoplatnosť 9. novembra 2017.

2/        Právny stav

Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podávame na základe § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Dôvodnosť uplatneného nároku spočíva v tom, že Predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako navrhovateľ podala 16. júna 2016 návrh na začatie disciplinárneho konania okrem iných i voči JUDr. Štefanovi Harabinovi, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Disciplinárny senát 17. marca 2017 sp. zn. 1 Ds 3/2016, disciplinárne stíhaných sudcov (i JUDr. Štefana Harabina) oslobodil spod návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Daniely Švecovej zo 16. júna 2016, sp. zn. KP 83/2016, s odôvodnením, že disciplinárne stíhaným sudcom disciplinárne previnenie nebolo možné preukázať.

V súvislosti s náhradou škody spôsoenej nezákonným rozhodnutím poukazujeme aj na relevantnú ústavnú judikatúru, a to nález Ústavného súdu SR, č. k.: II. ÚS 25/2011-33, z 24. marca 2011, z ktorého citujeme nasledovné závery:

„Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody stanovuje § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., a to jednak tým, že stanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené práve z dôvodu nezákonnosti a iba na to príslušným orgánom. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý. Príslušným orgánom povolaným zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia v trestnom konaní pre jeho nezákonnosť, resp. oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, môže byť iba súd alebo orgán činný v trestnom konaní. 

Ústavný súd zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. tak, ako bolo judikované všeobecnými súdmi, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Mcdo 15/2009), ale rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. 

Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž stanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa neskôr ukázal ako nezákonný. V prípade sťažovateľov bolo trestné konanie skončené uznesením, z ktorého je zrejmé, že predpoklad o tom, že sa dopustili trestného činu, sa nenaplnil.” 

Poškodenému vznikla škoda titulom podania návrhu Predsedníčky Najvyššieho súdu SR, pričom v prípade oslobodzujúceho disciplinárneho konania má disciplinárne stíhaný sudca vždy nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným vedením disciplinárneho konania. Keďže tak Disciplinárny senát ako i Odvolací disciplinárny senát zhodne ustálili, že disciplinárne stíhanie nebolo vôbec dôvodné, tak zodpovednosť za škodu bola vyvolaná práve disciplinárnym návrhom Predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Daniely Švecovej, ktoré je nesporne nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a preto je príslušným orgánom v danej veci Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

3/         Nemajetková ujma

Vzhľadom na ujmu, ktorá bola poškodenému spôsobená nezákonným rozhodnutím, poškodený nepovažuje iba samotné konštatovanie porušenia práva za dostatočné zadosťučinenie a podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. žiada úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- € (slovom dvestotisíc euro).

Výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch poškodený odôvodňuje predovšetkým právnou neistotou počas trvania disciplinárneho konania. Poškodený uvádza, že týmto bola závažne spochybnená jeho práca ako sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, jeho odbornosť a postup v označenom trestnom konaní, čo výrazne zasiahlo do jeho pracovného, ako i súkromného života. Tento stav vyvolal v poškodenom pocity neistoty prejavujúce sa nedôverou nadriadených k jeho práci a odbornosti, pričom poškodený trval na tom, že sa nedopustil žiadnych porušení, naopak konal presne zákonným spôsobom, preto objektívne sa nemohol dopustiť žiadneho disciplinárneho previnenia.

Vedené disciplinárne konanie predstavovalo závažný zásah do rodinného prostredia poškodeného, keď musel opakovane vysvetľovať príbuzným a známym, že sa žiadneho disciplinárneho previnenia nedopustil. Súčasne predmetné disciplinárne konanie spôsobilo zníženie cti a dôstojnosti poškodeného (uvedené skutočnosti môžu preukázať najmä výsluchy jeho rodinných príslušníkov, kolegov a pod.), ku ktorému došlo v príčinnej súvislosti s predmetným disciplinárnym stíhaním.  Pokiaľ sa jedná o výšku žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tak podstatnou okolnosťou je i to, že zo strany Predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Daniely Švecovej, sa nejednalo o ojedinelý  návrh, ale o “sériu návrhov”, pričom ani v jednom prípade nebola ustálená vina poškodeného. Tieto disciplinárne stíhania boli pritom predmetom zvýšeného záujmu médií, ktorí o nich pravidelne referovali a odvolávali sa i na stanoviská a vyjadrenia Predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Daniely Švecovej.

Pri stanovení výšky žiadanej nemajetkovej ujmy v peniazoch sme vychádzali z ustálenej judikatúry, pričom osobitne poukazujeme na schválený zmier Uznesením Okresného súdu Bratislava V, spis. zn. 39C 429/09-87 z 19. mája 2010, ktorým bola z titulu zásahu do neoprávneného zásahu do ochrany osobnosti dohodnutá čiastka vo výške 33.000,-€. Uvedenú čiastku bol povinný (na základe takto schváleného zmieru) zaplatiť Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom v tejto veci pripravila stanovisko za Najvyšší súd SR i vtedajšia predsedníčka občianskoprávneho kolégia JUDr. Jana Bajánková, ktorá k výške nemajetkovej ujmy uviedla, že táto “je zavislá aj od spôsobu ukončenia sporu. Najvhodnejším riešením by bola dohoda (i vo forme súdneho zmieru) so žalobkyňou.” V danej veci sa pritom jednalo o zásah do osobnostných práv štátnej zamestnankyne, pričom okolnosti prípadu sú známe aj Predsedníčke Najvyššieho súdu SR JUDr. Daniele Švecovej, ktorá ako vtedajšia podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR vyhovela odvolaniu a zrušila nezákonný stav vyvolaný vtedajším predsedom Najvyššieho súdu SR.   Aj v danom prípade je poškodený ochotný rokovať o znížení  náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pokiaľ dôjde k ochote uzatvoriť vec mimosúdne, avšak iba do ukončenia predbežného prerokovania tejto žiadosti.  Je totiž potrebné zohľadniť to, že v danom prípade sa jedná extrémny zásah do osobnostných práv poškodeného. Inými slovami povedané, ak v prípade zásahu do osobnostných práv štátneho zamestnanca  Najvyšší súd SR považoval za  primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.000,- €, tak v prípade extrémneho zásahu do subjektívnych práv dlhoročného sudcu Najvyšieho súdu SR je potrebné považovať žiadanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za primeranú.

Uplatňovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je odôvodnená aj tým, že  politická a mediálna požiadavka  na disciplinárne  stíhanie sudcov, ktorí statočne a nebojácne rozhodli o tom, že minister vnútra v tom čase už osem rokov porušoval zákon, podriadením policajnej inšpekcie pod ministra vnútra, vyplýva okrem vyjadreného aj z toho, že pani Švecová úmyselne zverejnila disciplinárne stíhanie, čo je v hrubom rozpore s Milánskym protokolom OSN z roku 1985 o základných princípoch nezávislosti súdnictva (OSN – A/COF.121/22/Rev.1 59 -1985), ktorým je Slovenská republika viazaná.

4/         Náhrada škody 

V súlade s ustanovením § 16 ods. 1 v spojení s ustanovením § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. týmto poškodený uvádza požadovanú výšku škody, ktorú žiada priznať v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, vo výške 200.000,-€, ktorá predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Uvedenú žiadosť dávame na vedomie i Predsedníčke Najvyššieho súdu SR JUDr. Daniele Švecovej s poukazom na ustanovenie § 21 a nasl. zákona (upravujúce regresnú náhradu).

JUDr. Michal Mandzák, advokát