Minulý týždeň spravodajská agentúra Reuters získala dôvernú správu Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicii Mogheriniovej, ktorá navrhovala nový prístup k Rusku. Podľa nej by EÚ a Kremeľ mohli spolupracovať aspoň na riešení mimoeurópskych bezpečnostných otázok. Ale už o niekoľko hodín bola situácia úplne iná – kvôli obnoveniu vojny na Ukrajine.

Mnohí európski politici sa hneď vyjadrili proti zrušeniu sankcií voči Rusku. „Rušenie sankcií vo svetle súčasných udalostí nikoho nenapadne,“ zdôraznil minister zahraničných vecí Nemecka Frank-Walter Steinmeier. Pokračujúce boje o donecké letisko si medzitým vyžiadali desiatky obetí. Počas včerajšieho stretnutia ministrov zahraničných vecí dvadsaťôsmičky sa preto skôr hovorilo o potrebe prehodnotiť stratégiu EÚ voči Rusku z roku 2010. Podľa mnohých politikov je príliš liberálna.

Aj slovenský minister zahraničných vecí je proti zrušeniu sankcií. „V tejto chvíli nemôžeme uvažovať o zrušení sankcií,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. Český minister Ľubomír Zaorálek je tiež proti zrušeniu sankcií: „V roku 2010 únia vnímala Rusko ako krajinu, ktorá sa chce modernizovať a Európa jej k tomu ponúkala technológie. Dnes to už neplatí. Nejde o to, aby sme zásadne menili politiku EÚ voči Rusku, ale aby sme sa pokúsili zmeniť súčasnú ruskú politiku,“ prízvukoval český minister.

Ešte ostrejšie sa vyjadril jeho litovský rezortný kolega Linas Linkevičius: „Nemyslím si, že my by sme mali premýšľať o tom, ako sa znovu zapojiť do dialógu s Ruskom. Premýšľať o tom by malo Rusko,“ podčiarkol. Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz poznamenal, že EÚ by sa mala posunúť od reakčnej politiky a od diskusií zameraných čisto na sankcie k dlhodobejšej vízii. Jeho pozíciu podporili aj dánsky minister Martin Lidegaard a švédska kolegyňa Margot Wallströmová. Všetci sa však pritom vyslovili za zachovanie súčasných hospodárskych opatrení – sankcie zrušiť nechcú.

Padol aj nový pomerne zaujímavý návrh, ktorý je niekde na hranici medzi slobodou slova a zákazom slobody slova. Európska únia sa na návrh zástupcov štyroch členských štátov začne zaoberať aj „šírením ruskej propagandy na svojom území.“ Bude obmedzovať „šírenie ruskej propagandy“. Federica Mogheriniová prisľúbila, že nová pracovná skupina spoločne s lotyšským predsedníctvom pripraví konkrétny postup v tejto otázke.

Niektorí analytici spochybňujú tento návrh a hovoria, že európski média a politici by určite ostro odsúdili Moskvu a obvinili ju v obmedzovaní slobody slova a informácií, keby sa tiež začala zaoberať „šírením západnej propagandy na svojom území“…

Všetci súhlasia, že obrat vo vzťahu EÚ voči Rusku nastal v ostatných hodinách kvôli obnoveniu tvrdých vojenských stretov na Ukrajine. Západ a Východ sa však rozchádzajú v názore, kto vyvolal nový konflikt. EÚ a USA obviňujú Moskvu a povstalcov. Zasa niektorí politici a média vytýkajú Rusku, že do bojových operácií na juhovýchode Ukrajiny zapája svoju armádu. Moskva naďalej vytrvalo odmieta priame zapojenie svojich vojakov do konfliktu na východe Ukrajiny. Pripomína, že vojenský konflikt trvá už pomaly rok a západní politici a média uviedli desiatky „dôkazov“ účasti ruskej armády v tejto vojne, ale ešte ani jeden nebol pravdivý. Vždy sa ukázalo, že všetky obvinenia a podozrenia boli falošné alebo to boli úmyselné klamstva.

Moskva nepopiera účasť ruských dobrovoľníkov v bojoch na juhovýchode. Vysvetľuje, že niektorí Rusi prišli brániť svojich krajanov na juhovýchode. Kremeľ viac razy podotýkal, že je to osobná vec týchto dobrovoľníkov. Podotýka však, že aj na strane ukrajinskej armády taktiež bojujú dobrovoľníci z celého sveta – žoldnieri, ktorí tam vôbec nemajú čo robiť: ich sa tento konflikt vôbec nijako nedotýka. Moskva sa pýta, prečo USA a EÚ používajú dvojitý meter: vidia žoldnierov na jednej a vôbec si ich nevšímajú na druhej strane?.. Žoldnieri z EÚ a USA, ktorí bojujú na strane ukrajinskej armády, sú však pre Západ „neviditeľní“…

Mnohí analytici si všímajú „špeciálne načasovanie“ obnovenia konfliktu na Ukrajine. Hneď po „záhadnej“ návšteve Georga Sorosa a jeho tajných rokovaniach na Ukrajine nastal radikálny zlom. Kyjev zrušil prímerie a ukrajinská armáda zaútočila na všetkých frontoch. Niektoré ukrajinské média poukazujú na to, že v USA a EÚ zatvárajú oči na to, kto zasa rozpútal krvavý kúpeľ.

Veľa sa v ostatných hodinách hovorí o bojoch v areáli doneckého letiska. Pred začiatkom prímeria letisko bolo v rukách povstalcov. Povstalci nešli ďalej, nezaútočili na pozície ukrajinskej armády. Naopak ukrajinská armáda predovšetkým zaútočila na letisko a zasa začala masívne ostreľovať obytné štvrte Donecku a iných miest a obcí. Preto sa viacerí analytici pýtajú: prečo sa EÚ zasa mieni rozhádať s Ruskom, keď bola to Ukrajina, ktorá obnovila vojnu? Ďalšia otázka: prečo Ukrajina obnovila vojnu práve vtedy, keď sa začali zlepšovať vzťahy medzi EÚ a Ruskom? A tretia, nemenej zaujímavá a dôležitá otázka: na čí rozkaz Kyjev obnovil vojnu?..

eu