Eliseo Bertolasio: Chcem, aby sa vojna na Ukrajine skončila čo najskôr

Doneck, Rím 28. októbra 2014 (HSP/Foto:TASR)

Média často rozširujú nezmysly o situácii na juhovýchode Ukrajiny. Pracujú podľa hesla: „Ten, kto platí, ten objednáva aj hudbu.“ Novinári, ktorí predsa majú svedomie, podobný jav nazývajú „presstitúcia“

V podobnom štýlé pracujú aj mnohí politici, analytici, politológovia a iní. Nájdu sa však aj takí, ktorí povedia pravdu. Poskytujú veľmi cenné svedectvá, keď sa porozprávajú o niečom, čo videli na vlastné oči. Prednedávnom sa z Donbasu vrátil taliansky antropológ Eliseo Bertolasio a porozprával veľa zaujímavých a prekvapivých vecí. Poskytujeme rozhovor s týmto človekom.

Boli ste na Ukrajine a videli všetko na vlastné oči. Čo sa tam deje?

Videl som tam občiansku vojnu. Bombardovanie, ozbrojené strety medzi vojakmi, neustále vzájomné ostreľovanie. Je to skutočná vojna.

Kto a na koho tam vlastne strieľa?

Ľudia, s ktorými som hovoril, mi ukázali zničené domy. Boli rozbité zo západnej strany. Bomby a míny prileteli z tej strany, kde sa nachádzali pozície ukrajinských vojakov – je to jednoznačné! Nie sú však jednoznačné ciele útokov – pozície povstalcov? Tak prečo potom je tam toľko zničených domov, celých obytných štvrtí, kde žijú obyčajní civilisti? Ľudia ma prosili, aby som tomu venoval osobitnú pozornosť a pochopil ako sa veci skutočne majú. Veď existujú aj chýry o tom, že „separatisti“ bombardujú svoje pozície a následne zvaľujú vinu na kyjevskú vládu. Vôbec nie je to pravda.

Kto tam bojuje?

Na jednej strane je ukrajinská armáda, na druhej zas sily domobrany, z ktorých väčšinu tvoria podľa slov tamojších ľudí bývalí baníci. Vzali však do rúk zbrane a rozhodli sa brániť to, čo považujú za svoju vlasť, svoju identitu. Sú medzi nimi ľudia rôznych vekových kategórií, od 20 do 60 rokov, a nielen z Donbasu, ale aj z ďalších ukrajinských regiónov. Hovorili som s niekoľkými ľuďmi z Kyjeva, ktorí navštívili Donbas, aby pochopili, čo sa tam v skutočnosti deje. Rozhodli sa ostať a bojovať na strane domobrany.

Videli ste tam ruských vojakov?

Ruských vojakov, čiže vojakov Ozbrojených síl Ruska? Nevidel. Nikde. Skutočných vojakov z Ruska som nevidel, ale dobrovoľníkov už áno. Profesionálnych vojakov z Ruska som nestretol ani v uliciach, ani na žiadnej pozícii domobrany, ktoré som navštívil. Zámerne na to poukazujem. Sú tam dobrovoľníci z rôznych ruských regiónov, prišli však z vlastnej vôle.

Ako reagovala domobrana a tamojší obyvatelia, keď zazreli Taliana, ktorý chcel na vlastné oči vidieť tragické udalosti v Donbase?

Domobrana sa ma snažila všemožne chrániť, niekedy riskovali aj vlastnými životmi. Požiadali ma, aby som s nimi urobil rozhovor a neskôr porozprával svoje príbehy. Videl som tam mnoho žien, ktoré prišli bojovať. Mnohí z dobrovoľníkov nechali doma list na rozlúčku, v ktorom uviedli, že museli ísť na služobnú cestu do Moskvy. Samozrejme, nespomenuli Donbas, aby sa ich blízki o nich nebáli.

Čo vás prinútilo navštíviť tieto nebezpečné miesta?

V súčasnosti sa na Západe málo hovorí o týchto udalostiach. Chcel som vidieť na vlastné oči to, čo sa tam skutočne deje. Chcem pravdu. Chcem, aby sa vojna na Ukrajine skončila čo najskôr. Vojna je skazou. Je to nekonečná slepá ulička, je to príbeh veľkého utrpenia. V najbližšom čase sa však táto vojna pravdepodobne neskončí.

eu