Najcitlivejšou závislosťou od Číny nie sú solárne panely, ale riadiaca elektronika

Kým pri fotovoltických paneloch alebo batériových článkoch ide predovšetkým o závislosť dodávateľského reťazca, väčšie bezpečnostné riziko predstavujú meniče, riadiaca elektronika a systémy umožňujúce zásah do prevádzky energetických zariadení. Pre SITA Energetika to uviedol energetický expert Andrej Nosko.

Čína má mimoriadne silné postavenie prakticky v celom solárnom dodávateľskom reťazci. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) pripadá na krajinu približne 85 % svetovej výrobnej kapacity solárneho dodávateľského reťazca a pri fotovoltických waferoch približne 95 %.

Podobná koncentrácia existuje pri batériách. Čína predstavuje približne 80 % výrobnej kapacity lítium-iónového dodávateľského reťazca a v roku 2025 na ňu pripadalo približne 80 % svetovej výrobnej kapacity meničov pre fotovoltiku a batériové systémy.

Podľa experta však treba odlišovať rozsah závislosti od citlivosti konkrétnej technológie.

Solárny panel je po nainštalovaní prevažne pasívnym prvkom a bezpečnostné riziko spojené s jeho pôvodom je preto obmedzené. Iná situácia je pri meničoch, výkonovej elektronike batériových úložísk, systémoch BMS a PCS, dispečerských a SCADA systémoch, ochranných prvkoch, riadiacich jednotkách či cloudových službách.

Tieto zariadenia môžu priamo ovplyvňovať výrobu, spotrebu alebo tok elektriny a mnohé sú zároveň pripojené k internetu alebo k ďalším komunikačným sieťam. Kompromitovaný aktívny prvok tak podľa Noska môže meniť správanie už prevádzkovanej elektrárne alebo batériového úložiska. Riziko je vyššie v prípade, ak si výrobca zachováva vzdialený prístup a prevádzkovateľ nemá možnosť toto riadenie úplne oddeliť alebo prevziať.

Za kľúčové preto nepovažuje plošné posudzovanie zariadení podľa krajiny výroby, ale hodnotenie toho, akú funkciu zariadenie v sústave vykonáva, aké má komunikačné možnosti a kto má nad nimi kontrolu.