ZOH14: Mediálnemu manažérovi SOV chýba v Soči tradícia, obáva sa počasia

Bratislava 3. februára (TASR) – Manažér mediálnej komunikácie Slovenského olympijského výboru (SOV) a hlavný tlačový atašé slovenskej výpravy na ZOH v Soči sa obáva, že počasie môže výrazne zasiahnuť do programu hier. Ľubomír Souček zároveň poukázal na fakt, že ruské, doteraz najmä letné stredisko, nemá tradíciu v zimných športoch. Organizátori v ňom tak museli postaviť všetky športoviská nanovo. Megalomanský projekt najdrahšej olympiády v histórii však na druhej strane v nasledujúcich rokoch pomôže v rozvoji regiónu.

Premiérová zimná olympiáda v Rusku odštartuje 7. februára a privíta približne 2500 športovcov z asi 90 krajín. "Olympiáda v Soči bola od začiatku najvyšším štátnym záujmom a neviem si predstaviť, že by niečo nebolo dokončené. Osobne na to dohliadal prezident Vladimir Putin, dokonca si v poslednom období nechal predkladať do vlády každé dva týždne správu o prípravách. Neviem si predstaviť, že by niečo nefungovalo, že by nebolo zorganizované po stránke športovísk a stavieb," odmietol Souček obavy o pripravenosť hier. Iná vec je však situácia s pripravenosťou personálu: "Neviem odhadnúť, aká bude pripravenosť konkrétnych ľudí a najmä dobrovoľníkov. Otázne sú jazykové znalosti a najmä pokiaľ ide o angličtinu. Toto bol vážny problém aj v Pekingu, kde vedel po anglicky len zlomok a ďalší iba tápali a boli odkázaní na niekoho, kto vedel. My ako slovanský národ však máme výhodu, navyše väčšina z mojej generácie sa rusky aj učila. Ale mám trošku obavy, ako to bude fungovať."

Hry XXII. zimnej olympiády budú najdrahšie v doterajšej histórii. Celkové náklady sa vyšplhali nad 50 miliárd amerických dolárov, čo je približne o desať viac, ako stála letná olympiáda v Pekingu. Souček za tým vidí práve absenciu tradície zimných športov v stredisku, keďže napríklad Červenú Poľanu, ktorá privíta všetky disciplíny pod otvoreným nebom, doteraz využívalo iba málo lyžiarov. Organizátori tak museli v Soči postaviť všetky športoviská a taktiež dopravné siete úplne od základov. "Osobne považujem za veľmi nešťastné, že ZOH boli pridelené mestu bez športovej histórie. Od začiatku sa mi to nepáčilo, pretože si myslím, že pridelenie zimných hier by malo korunovať dlhodobú tradíciu zimných športov v príslušnom regióne. Napríklad Slovensko sa môže v Tatrách prezentovať bohatou históriou a tradíciou, či už v lyžiarskych disciplínach alebo hokeji. Rusko v tomto regióne nerobilo nič, malo samozrejme iné známe strediská, ale Soči medzi ne nikdy nepatrilo. A práve na to sa viaže značná časť nákladov, keďže museli nanovo postaviť všetky športoviská, čo sú veľké investície. Okrem toho, tým, že do Červenej Poľany chodilo lyžovať len málo ľudí, nebola tam žiadna infraštruktúra a ak mala byť olympiáda, museli postaviť cestu a železnicu. To sú ďalšie investície, ktoré by sa síce bez ZOH zrealizovali zrejme tiež, ale v podstatne dlhšom časovom horizonte," uviedol.

Na druhej strane tvrdí, že všetky mestá, ktoré hostili či už letné alebo zimné hry, si ich organizáciou riešili aj nejaký dlhodobý problém: "A to je všeobecná infraštruktúra, vytvorenie bázy pre ďalší rozvoj mesta, či regiónu a rozvoj tamojšieho turizmu. Putin, ešte keď pol prvýkrát prezident, chcel zmeniť Soči na celoročné stredisko, nie len najznámejšie letovisko. Vyhlásil, že ho treba dobudovať tak, aby tam Rusi chodili míňať peniaze celoročne a aby nechodili dajme tomu do Álp. Prípravy na olympiádu trvajú v princípe približne sedem rokov – od pridelenia po ich uskutočnenie. A zvyčajne sa hovorí, že za tých sedem rokov sa vývoj regiónu posunie dopredu o asi dvadsať rokov. Dá sa to spraviť ako v Barcelone, ktorá si revitalizovala celú pobrežnú časť a uvádza sa ako príklad, ako by to malo vyzerať. V Rusku sa však celkové náklady na infraštruktúru vyšplhali údajne až nad 50 miliárd dolárov, čo prekročilo všetky predpoklady. Určite však zohrala svoju rolu aj korupcia a nebyť jej, mohli byť reálne náklady podstatne nižšie," dodal Souček, s tým, že rozpočet na samotnú organizáciu ZOH v Soči dosiahne zhruba dve miliardy dolárov a podľa všetkého by mohol byť ziskový.

Dlhoročný novinár a pracovník SOV má skúsenosti už z množstva ZOH i iných veľkých zimných športových podujatí a preto sa obáva, že v Soči bude šarapatiť počasie. Dôvodom je poloha mesta a hlavne horskej časti hier, ktorá je od mora vzdialená asi len 60 kilometrov. "Počasie môže byť ešte väčší problém ako vo Vancouveri, kde poznačilo najmä súťaže v akrobatickom lyžovaní a snoubordingu, ktoré boli kúsok od mesta a pod vplyvom teplého prúdenia od mora. Nemyslím si, že v Soči by nebol dostatok snehu, keďže hory sú vysoké, no máme skúsenosti najmä z Japonska, že v blízkosti mora je iná štruktúra snehu, pretože je tam vysoká vlhkosť a je tam vplyv soli, a je tam veľmi nestabilné počasie. Napríklad v roku 1993 som bol v Japonsku na MS v zjazdovom lyžovaní, prvých sedem dní šampionátu v kuse snežilo a za prvých sedem dní odjazdili jedinú súťaž. Takéto niečo sa nedá vylúčiť ani v Soči," upozornil. "Ďalší problém, ktorý popísali aj naši biatlonisti a bežci na lyžiach po vlaňajších súťažiach, sú rýchle zmeny počasia. V rozpätí dvoch hodín sa môže zmeniť teplota o šesť-sedem stupňov. Preto si myslím, že to môže byť jedna z tých zimných olympiád, na ktorej bude mať najväčší vplyv na výsledok lyžiarskych disciplín servis," dodal.

Najväčšie obavy vo svete v spojení so ZOH 2014 však nespôsobujú počasie ani pripravenosť, ale bezpečnosť. Čiernomorské stredisko sa nachádza na Kaukaze, ktorý je známy pre nepokoje. Navyše len niekoľko kilometrov od Červenej Poľany sa nachádza republika Abcházsko. "Už keď pridelili hry Soči, bolo jasné, že sa pôjde do regiónu, kde to nebude jednoduché. V posledných rokoch sa napätie ešte vystupňovalo. Rusi chystajú veľké bezpečnostné opatrenia. Ja osobne nepredpokladám, že v olympijských priestoroch, kde je regulovaný vstup, sa niečo také stane. Navyše, prvýkrát v histórii nestačí na vstup na športovisko vstupenka, ale návštevníci musia mať takzvané divácke pasy aj s fotkou a musia byť zaregistrovaní. Organizátori tým pádom minimalizujú šancu, že sa tam dostane niekto, kto by chcel urobiť nejaký útok. Iná vec je, čo sa dá urobiť v okolí Soči a hlavne v najväčšej krajine sveta, kde sa to jednoducho nedá ustrážiť. Tento problém sa nedá nevnímať, ale treba ho nejakým spôsobom eliminovať a dať za hlavu."

Slovensko zažilo vo Vancouveri najúspešnejšie zimné hry, keď si z Kanady odviezlo kompletnú medailovú zbierku, o ktorú sa postarali biatlonisti. Verejnosť by chcela podobný úspech aj v Rusku, no Souček je s prognózami opatrný: "SOV nestanovil žiadne výkonnostné ciele, čo si myslím, že je dobré. Jednoznačne budeme radi za každú medailu. O jednu veľkú šancu sme prišli po zranení Veroniky Velez-Zuzulovej, no nedá sa nič robiť. V individuálnych športoch stojí podľa dlhodobej výkonnosti najvyššie biatlonistka Anastasia Kuzminová, ktorá obhajuje zlato a striebro z Vancouveru. Nasťa je opäť najväčším tromfom výpravy, aj keď nie je v pozícii najväčšej favoritky. Verím, že sa dokáže skoncentrovať plne na súťaž, aby najlepšie výkony v sezóne ukázala práve v Soči. Pokiaľ ide o ďalších, ja vidím v individuálnych športoch najväčšiu šancu u Janky Gerekovej tak, že by mohla ohroziť najlepšiu desiatku. Dúfal som, že na tom budú lepšie zjazdári, napríklad Adam Žampa, ale môže to prísť. Na ZOH bude mať lepšie štartové číslo ako vo Svetovom pohári. Alena Procházková má najväčšie šance v šprinte, márne nevidím ani možnosti Natálie Šlepeckej v disciplíne slopestyle a miešaná sánkarská štafeta môže tiež atakovať najlepšiu osmičku. Osobitná kategória je ľadový hokej, ktorý bude verejnosť sledovať najviac. Tu si netrúfam odhadnúť šance na úspech, veľa naznačí už prvý zápas. Nemajme veľké oči, ale na druhej strane sa môže stať prekvapenie."

Soči bude veľkou inšpiráciou aj pre predstaviteľov kandidatúry Krakova na ZOH 2022 so slovenskou podporou. Medzinárodný olympijský výbor organizuje počas februárových hier takzvaný študijný program, na ktorý pozval delegácie všetkých štyroch uchádzajúcich sa miest. "Za Krakov tam budú dominantne Poliaci, slovenskú stranu bude zastupovať predseda prípravného výboru, župan Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Tam v praxi uvidia, ako všetko funguje, navštívia športoviská, tlačové strediská, stretnú sa s manažérmi jednotlivých športov, bezpečnosti, zoznámia sa s dopravným systémom. Jednoducho, aby videli čo v praxi znamená organizácia olympijských hier. Bude to pre nich veľká škola, uvidia, aké sú možné riziká, s ktorými nepočítali, ale i aké sú riešenia problémov. Že sa niektoré urobiť jednoduchšie, ako si doteraz mysleli," dodal Souček.