Zelenskyj svoju výzvu zverejnil po telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý predtým telefonicky hovoril aj so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

“Sme za zintenzívnenie mierového procesu. Podporujeme okamžité zvolanie Trilaterálnej kontaktnej skupiny,” uviedol Zelenskyj s odkazom na formát, ktorý zahŕňa zástupcov Ukrajiny, Ruska a OBSE.

V posledných dňoch došlo na frontovej línii v Donbase k eskalácii bojov a ozbrojených incidentov, z ktorej sa navzájom obviňujú ukrajinské vládne sily aj proruskí separatisti.

Samozvané separatistické jednotky vyhlásili všeobecnú mobilizáciu s odôvodnením, že ukrajinský prezident pripravuje útok na nimi ovládané územia. Kyjev takýto úmysel popiera a tvrdí, že ide len o zámienku pre hroziacu ruskú inváziu na Ukrajinu, v blízkosti ktorej Moskva sústredila už asi 150.000 vojakov.

Draxler poukázal na Zelenského prejav

Juraj Draxler, bývalý minister školstva, na sociálnej sieti uviedol, že „ukrajinský prezident ‘nesklamal’.“

Svoje tvrdenie odôvodnil prejavom Zelenského na konferencii v Mníchove, v ktorom sa dosť tvrdo navážal do západných krajín, že veľa pre Ukrajinu nerobia. Požadoval najmä viac peňazí.

„A vyhlásil, že Ukrajina sa už necíti viazaná žiadnym z článkov Budapešťského dohovoru. Inými slovami, že si vyhradzuje právo znovu získať jadrové zbrane,“ uviedol Draxler a dodal:

.

„Samozrejme, že išlo o prejav politického ‘zelenáča’ (nie je neriadená strela v štýle Matoviča, ale vzdialene sa to podobalo). Nie veľmi dipomatický prejav, ktorý by mu aj u západných krajín (presnejšie, ich verejnej mienky) mal potenciál skôr uškodiť.“

V tejto súvislosti následne poukázal na selektívne podávanie informácií: “Ale, keďže žijeme v dobe, v akej žijeme, len málo západných periodík o tomto vôbec informovalo. To je vlastne na celej veci to najzaujímavejšie (samotná vyhrážka bola planá, nikto by to Ukrajine nedovolil). Ako veľmi, veľmi, veľmi selektívne sa v tieto dni informácie podávajú.“

Putin a Macron sa zhodli na diplomatickom riešení krízy okolo Ukrajiny

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ruský prezident Vladimir Putin sa počas nedeľňajšieho telefonátu dohodli, že sa budú snažiť o uzavretie prímeria vo východoukrajinskom Donbase. Uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca, z ktorého citovala agentúra AFP.

Putin a Macron sa zhodli na “potrebe preferovania diplomatického riešenia súčasnej krízy a na tom, že urobia všetko pre to, aby takéto riešenie dosiahli,” uviedla Macronova kancelária, podľa ktorej sa v najbližších dňoch uskutoční schôdzka ministrov zahraničných vecí Ruska a Francúzska.

V podobnom zmysle informoval o telefonáte aj Kremeľ, podľa ktorého sa obaja prezidenti “domnievajú, že je dôležité zintenzívniť snahy o hľadanie riešenia prostredníctvom diplomacie“.

Putin počas telefonátu s Macronom obvinil zo súčasnej eskalácie násilia v Donbase vládu v Kyjeve. Súčasné “dramatické” vyostrenie situácie na frontovej línii v Donbase podľa neho vyvolali “provokácie” zo strany ukrajinských síl, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

Ruský prezident v tejto súvislosti kritizoval skutočnosť, že niektoré krajiny NATO dodávajú Ukrajine zbrane, čím podľa neho podnecujú Kyjev k násilnému riešeniu donbaského problému, napísala agentúra TASS.

Ruský prezident podľa Kremľa tiež zdôraznil, že očakáva od USA a NATO, že pristúpia so všetkou vážnosťou k požiadavkám Moskvy na poskytnutie bezpečnostných garancií a že ich odpovede na ne budú “konkrétne a zásadné”.

Ruský prezident tiež povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že má v úmysle stiahnuť ruských vojakov z Bieloruska ihneď, ako sa skončia prebiehajúce rusko-bieloruské vojenské cvičenia.

Podľa Macronovej kancelárie Putinove slová zrejme protirečia predchádzajúcemu vyhláseniu bieloruskej vlády, podľa ktorej ruskí vojaci zostanú v Bielorusku dlhšie, než bolo plánované.

Emmanuel Macron okrem toho v nedeľu absolvoval telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V priebehu najbližších hodín by mal rokovať aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a americkým prezidentom Joeom Bidenom s cieľom odvrátiť hrozbu ruského útoku na Ukrajinu.

Podľa Elyzejského paláca by mohol absolvovať ešte aj ďalšie telefonáty s britským premiérom Borisom Johnsonom, talianskym predsedom vlády Mariom Draghim a ďalšími partnermi.

Spoločné manévre Ruska a Bieloruska s názvom Spojenecké odhodlanie 2022 mali pôvodne trvať od 10. do 20. februára. Po skončení cvičenia sa ruskí vojaci aj technika mali vrátiť na domovské základne.