Najotvorenejším vyšším územným celkom je opäť Trenčiansky samosprávny kraj

„V prvom rade nás veľmi teší to, že došlo k celkovému zlepšeniu, pretože to skóre oproti roku 2022, keď sme merali transparentnosť naposledy, sa zvýšilo v priemere zo 69 na 72 percenta. A až šesť z ôsmich krajov dokázalo získať rating A. Ostávajú už len dva kraje, ktoré sú v nižšom pásme ratingu B,“ uviedol pre TASR riaditeľ TIS Michal Piško.

Otvorenosť samospráv merala TIS pomocou 139 indikátorov v 11 oblastiach. Z týchto oblastí „rástli“ kraje v siedmich. K najväčšiemu zlepšeniu došlo v priemere v kategóriách Etika a konflikt záujmov a Predaj a prenájom majetku, hoci nakladanie s majetkom patrí stále k najväčším slabinám v transparentnosti.

Nižšie skóre už kraje dosiahli iba v oblasti Mediálna politika. Znamená to napríklad, že stále len polovica krajov dôsledne zverejňuje výsledky verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku, nadmerne promuje vedenie krajov cez mediálne kanály, väčšina krajov si neplní ani novú povinnosť zverejňovať výkaz o poskytnutí prostriedkov na reklamu z verejných zdrojov. K citeľnému zhoršeniu verejnej kontroly došlo podľa TIS aj pri informovaní o menších zákazkách, ktoré po „rozvoľnení“ zákona o verejnom obstarávaní zverejňujú len dva z ôsmich krajov.

Naopak, kraje využívajú častejšie výberové konania, dostupnejšie sú aj zápisnice z nich. V oblasti Financie a verejné obstarávanie tak došlo k miernemu posunu. K citeľnému zlepšeniu došlo aj v poskytovaní údajov o činnosti krajov formou datasetov v štandardoch otvorených dát.

Trenčiansky kraj zvíťazil štvrtýkrát, získal v hodnotení 84 percent. Na druhom mieste je Trnavský kraj s 80 percentami a na treťom mieste Košický kraj so 77 percentami. Nasledujú Banskobystrický kraj (74 percent), Prešovský kraj (74 percent), Žilinský kraj (71 percent) a Bratislavský kraj (62 percent), ktorý oproti rebríčku z roku 2022 zaznamenal prepad o päť percentuálnych bodov, pričom pred štyrmi rokmi bol označený za skokana. Na poslednom mieste je opäť Nitriansky kraj (57 percent), ktorý v transparentnosti stagnuje a kraj sa podľa TIS neposunul ani po výmene jeho predsedu v roku 2022.

Predseda TSK Jaroslav Baška berie štvrté víťazstvo podľa vlastných slov s veľkou pokorou a ako potvrdenie cesty, na ktorú sa vydali pred 13 rokmi, bol kraj posledný s hodnotením len 22 percent. Zlepšovať sa chcú aj naďalej, keďže ide podľa neho o budovanie dôvery. „Za 13 rokov sme prešli veľkú cestu v budovaní dôvery cez transparentnosť a chceme pokračovať ďalej. Myslím si, že obyvatelia, ktorí sú daňovými poplatníkmi, si zaslúžia vedieť a vidieť, na základe čoho sa rozhodujeme, prečo to robíme takto,“ povedal pre TASR Baška.

Podotkol, že samosprávy robia niekedy aj nepopulárne veci a rozhodnutia, vždy je však potrebné to verejnosti vysvetliť a občania to lepšie pochopia. „Myslím si, že aj tam sa buduje dôvera a transparentnosť. Medzi obyvateľmi kraja a inštitúciou, akou je Trenčiansky kraj,“ doplnil Baška.

Trnavský kraj sa prebojoval z predposledného miesta v roku 2022 na druhé miesto v roku 2026 a v hodnotení narástol o 17 percentuálnych bodov. Otvorenie kraja obyvateľom a verejnej kontrole považuje jeho šéf Jozef Viskupič za prirodzené a ocenenie za potvrdením správnosti cesty, ako aj záväzkom ísť naplno ďalej. „Riadili sme sa odporúčaniami a pozerali sme aj do iných krajov, akým spôsobom sa dajú jednotlivé agendy uchopiť,“ povedal pre TASR Viskupič s tým, že urobili zásadný posun vo viacerých oblastiach, pričom ho mimoriadne teší to, že Trnavský kraj obsadil prvé miesto v oblasti krajských médií.

Ako zároveň predsedu združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) ho podľa jeho slov teší, že sa kraje ešte viac otvorili, až šesť krajov z ôsmich má „áčkový“ rating a transparentnosť krajov stúpla zo 69 na 72 percent hodnotených kritérií. „Je to dobrým signálom, že samosprávne kraje to myslia s otvorenosťou a transparentnosťou vážne a že sa vedia zlepšovať z hodnotenia na hodnotenie. Sú tu iné levely verejnej správy, ktoré to tak nemajú, to je najmä tá štátna,“ poznamenal Viskupič.

Samosprávne kraje hospodária ročne so sumou okolo 2,4 miliardy eur. Financujú kompetencie, ako sú opravy ciest, prímestská doprava, zariadenia sociálnych služieb, stredné školy, vybrané zdravotnícke zariadenia, knižnice, divadlá či rozvoj cestovného ruchu. Podrobné informácie sú zverejnené na stránke samosprava.transparency.sk.