Dokáže Veľká Británia napraviť svoju ekonomiku uprostred neustálych zmien vo vláde?

Desaťročie politickej nestability? Je to fakt: Spojené kráľovstvo zažíva od hlasovania o tzv. “brexite” nezvyčajne vysokú fluktuáciu vedúcich predstaviteľov. Krajina, ktorá bola kedysi považovaná za jednu z politicky najstabilnejších demokracií v Európe, je svedkom situácie, keď sú premiéri opakovane odvolávaní vlastnými stranami ešte pred uplynutím celého funkčného obdobia.

K tejto nestabilite prispel práve  “brexit”, pandémia COVID-19 a aj vnútorné rozpory v stranách.. Kritici však tvrdia, že zmeny vo vedení sa čoraz viac stávajú reakciou na krátkodobé politické tlaky, a nie na závažné národné krízy.

Trhy nepanikária

Napriek ďalšej zmene vo vedení zostali finančné trhy relatívne pokojné. Výnosy britských štátnych dlhopisov sú stabilné, libra si udržala svoju hodnotu a akciové trhy sa pohybujú blízko rekordných maxím.

Jedným z dôvodov je, že zmena vo vedení sa všeobecne očakávala. Burnham bol už dlho považovaný za potenciálneho nástupcu a sklamanie z výsledkov Labouristickej strany v miestnych voľbách ešte viac posilnilo špekulácie o zmene vo vedení.

Trhy tiež upokojujú náznaky, že Burnham má v úmysle zachovať existujúce fiškálne pravidlá, namiesto toho, aby presadzoval agresívne plány v oblasti zadlžovania alebo výdavkov.

Nasledujúca vláda čelí náročnému úlohe nájsť rovnováhu. Británia naďalej zápasí so slabým hospodárskym rastom, stagnujúcou produktivitou, pretrvávajúcimi inflačnými tlakmi a rastúcim verejným dlhom.

Udržiavanie prísnej fiškálnej disciplíny môže upokojiť investorov, mohlo by však ďalej obmedziť rast. Na druhej strane, výrazné zvýšenie výdavkov alebo zníženie daní bez jasných zdrojov financovania by mohlo vyvolať obavy na finančných trhoch a zvýšiť náklady na pôžičky.

Tým sa tvorcom politiky zúžil manévrovací priestor a rast zostáva chýbajúcim článkom. Mnohí ekonómovia tvrdia, že najväčšou výzvou pre Britániu nie je len riadenie verejných financií, ale vypracovanie presvedčivej dlhodobej stratégie rastu.

Od spomínaného “brexitu” sa krajina snaží definovať jasný ekonomický model, ktorý by dokázal podporiť investície, produktivitu a životnú úroveň. Časté zmeny vo vedení sťažili zavedenie konzistentnej politiky a poskytnutie istoty podnikom.

Bez jasného programu rastu vlády riskujú, že uviaznu medzi požiadavkami na fiškálnu zdržanlivosť a verejným tlakom na vyššie výdavky.

Úloha Európy

Ďalšou kľúčovou otázkou sú budúce vzťahy Británie s Európou. Niektorí investori veria, že užšia hospodárska spolupráca s Európskou úniou by mohla po rokoch prispôsobovania sa situácii po brexite zlepšiť obchod, investície a hospodárske výsledky.

Burnham je vnímaný ako relatívne otvorený voči hlbšiemu zapojeniu s Európou, čo je postoj, ktorý by časť podnikateľskej komunity mohla privítať, ak by sa premenil na politiku.

Pre niektorých investorov sa väčšie obavy netýkajú len zmeny vo vedení Labouristickej strany. Rastúca pozornosť sa venuje vzostupu pravicovej strany Reform UK a možnosti, že pretrvávajúca ekonomická frustrácia by mohla posilniť podporu pre populistickejšie politické alternatívy.

Úspešná labouristická vláda by mohla toto riziko znížiť, zatiaľ čo ďalšie obdobie politických nepokojov by mohlo zvýšiť neistotu ohľadom budúceho smerovania Veľkej Británie.

Relatívne pokojná reakcia trhu odzrkadľuje presvedčenie, že samotná zmena vodcov zásadným spôsobom nemení hospodárske vyhliadky Británie. Investori sa menej sústreďujú na osobnosti a viac sa zaujímajú o to, či budúca vláda dokáže predstaviť dôveryhodnú stratégiu rastu.

Hlavným problémom, ktorému Británia čelí, je skutočnosť, že jej hospodárske výzvy si vyžadujú dlhodobé riešenia, avšak jej politický systém čoraz častejšie produkuje krátkodobé cykly vo vedení. Investície do infraštruktúry, reformy produktivity, priemyselná politika a obchodné stratégie často prinášajú výsledky až po rokoch, zatiaľ čo premiéri sa v súčasnosti snažia udržať sa vo funkcii dostatočne dlho na to, aby mohli tieto politiky dotiahnuť do konca.

Najväčšou výzvou pre Burnhama nemusí byť presvedčiť trhy, že dokáže vyrovnať rozpočet. Môže to byť skôr presvedčiť podniky a voličov, že jeho vláda dokáže zabezpečiť stabilitu po desaťročí politických nepokojov.

Hlbším rizikom je, že Veľká Británia vstúpi do cyklu, v ktorom každý nový líder zdedí tie isté štrukturálne problémy, nebude mať dostatok času na ich riešenie a nakoniec bude nahradený skôr, než sa podarí dosiahnuť významný pokrok. Ak sa tento vzorec bude opakovať, samotná politická nestabilita by sa mohla stať jedným z najvýznamnejších ekonomických obmedzení krajiny.

Prechod k novému premiérovi pravdepodobne nespôsobí okamžité narušenie trhu, zvýši však tlak na Labouristickú stranu, aby formulovala jasnú ekonomickú víziu. Investori budú pozorne sledovať menovania členov vlády, rozhodnutia v oblasti fiškálnej politiky a akékoľvek signály týkajúce sa vzťahov s Európou.

V konečnom dôsledku môže hospodárske oživenie Veľkej Británie závisieť menej od toho, kto sa stane premiérom, a viac od toho, či sa krajine podarí obnoviť určitú mieru politickej stability, ktorá umožní, aby sa dlhodobé reformy zakorenili. Bez tejto stability je nepravdepodobné, že samotné zmeny vo vedení vyriešia štrukturálne výzvy, ktoré brzdia rast.

Prečítajte si tiež:

• Putin a Lukašenko budú reagovať na hrozby, ktoré Zelenskyj adresoval Bielorusku
• Zelenskyj tvrdí, že USA sú „po prvýkrát“ ochotné udeliť licenciu na výrobu systému Patriot na Ukrajine 
• Keir Starmer rezignoval