Môj profil 
Predplatné
Tým najdôležitejším je posunutie účinnosti z 1. septembra 2020 na 1. január 2021. Povinné predprimárne vzdelávanie malo byť súčasťou povinnej školskej dochádzky, po novom by to tak už byť nemalo. Novela školského zákona, ktorá zakotvuje povinné škôlky, obsahuje aj zakázanie politickej činnosti na školách či zavedenie odpisov z registra trestov pre všetkých pedagógov. „Snažili sme sa vyhovieť všetkým zúčastneným stranám, s ktorými sme rokovali. Je tam v maximálnej možnej miere premietnuté to, čo sa týka individuálneho vzdelávania, skupinového vzdelávania či záujmov zriaďovateľov,“ vysvetlil v utorok predseda parlamentného školského výboru Ľubomír Petrák.
Návrh vládnej koalície o povinných škôlkach je momentálne v parlamente v druhom čítaní. Predkladateľmi návrhu sú Eva Smolíková (SNS), Ľubomír Petrák (Smer-SD) a Péter Vörös (Most-Híd). Touto právnou úpravou sa pôvodne malo zaviesť, aby bola povinná školská dochádzka predĺžená zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinná školská dochádzka v materskej škole mala trvať jeden školský rok.
So zavedením povinnej škôlky nesúhlasí opozícia, rodičia detí so zdravotným znevýhodnením či Slovenská komora učiteľov. Ministerka školstva Martina Lubyová zdôraznila, že pre ňu bude akceptovateľná akákoľvek verzia, na ktorej sa zhodnú predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska a predkladatelia zákona, čiže štát a samospráva.
Poslancov dnes okrem škôlok zamestnajú viaceré poslanecké návrhy. Hnutie OĽaNO chce sprísnením podmienok výberu riaditeľov škôl a školských zariadení a obmedzením ich funkčného obdobia na najviac tri funkčné obdobia po sebe zlepšiť kvalitu riadenia škôl a školských zariadení. Opoziční poslanci chcú sprísnením podmienok výberu riaditeľov zamedziť tomu, aby sa tá istá osoba nemohla „zabetónovať“ na poste riaditeľa na neobmedzený počet funkčných období, počas ktorých by mohla sledovať skôr ciele vlastné, ako ciele školy a najmä detí – žiakov.
