Pápež Lev XIV. vyzýva školy, aby boli domovom, kde na každého čakajú

Pápež Lev XIV. sa dnes 22. októbra prihovoril účastníkom medzinárodného kongresu o školskej a univerzitnej pastorácii, ktorí prišli z rôznych častí sveta. Ocenil ich prácu v školách a na univerzitách a poznamenal, že mladí síce prinášajú nadšenie, veľkodušnosť a ochotu slúžiť, no mnohí zápasia s digitálnou osamelosťou, s pocitom, že nestačia, či so strachom z neistej budúcnosti. Mnohí prechádzajú chodbami škôl a univerzít a možno sa pritom cítia anonymní, Svätý Otec dodal:

„Aké dôležité je, aby katolícke školy a univerzity boli predovšetkým ‚domovom‘, dôverne známym miestom, kde na človeka čakajú. Prvé ohlasovanie sa často uskutočňuje prostredníctvom štýlu prijatia: niekto sa ti pozrie do očí, pamätá si tvoje meno, všimne si tvoju neprítomnosť a teší sa z tvojho návratu.“

Práve v takomto prostredí môžu mladí prejaviť hlbokú túžbu porozumieť skutočnosti a dať jej zmysel. Pápež označil spoločné hľadanie pravdy za vlastné poslanie škôl a univerzít a povzbudil prítomných, aby podnecovali rozum mladých a brali vážne ich otázky. Ich vášňou, najmä v katolíckych inštitúciách, má byť to, aby mladí zakúsili krásu stretnutia s Kristom a plodnosť súčinnosti viery a rozumu.

Nemálo mladých je dnes podľa pápeža akoby paralyzovaných strachom, že urobia chybu, nebudú dosť dobrí alebo nesplnia očakávania. Pripomenul, že žijeme v kultúre výkonu, ktorá neustále porovnáva a niekedy nemilosrdne zoraďuje do rebríčkov, a zle chápaná meritokracia napokon prestáva rešpektovať človeka. Mnohí sa preto vzdajú ešte skôr, ako niečo vôbec skúsia.

Svätý Otec povzbudil prítomných, aby mladým pomáhali stať sa budovateľmi bratstva a spravodlivejšej spoločnosti: „Odvaha sa rodí zo zmluvy dôvery: zo skúsenosti, že niekto verí v teba skôr, než ty sám uveríš v seba.“

Školská a univerzitná pastorácia bude podľa slov pápeža tým plodnejšia, čím viac sa sústredí na výchovu srdca: k súcitu, k vďačnosti, k schopnosti nechať sa zasiahnuť bolesťou druhých, ale aj k chvále a túžbe po Bohu. Rímsky biskup uviedol: „Služba chudobným, dobrovoľníctvo a starostlivosť o stvorenie nie sú doplnkovými aktivitami, ale miestami, kde sa srdce učí rozširovať. Nezabúdajme: láska a modlitba sú neoddeliteľné.“

Na záver pápež upozornil, že falošní učitelia a klamlivé posolstvá sľubujú mladým rýchle odpovede na ich otázky. Pastorační pracovníci sa však podľa neho rozhodli pre niečo väčšie: kráčať s mladými po ceste, kým neobjavia dary, ktoré do nich Boh už vložil. Za vzor im dal Vzkrieseného, ktorý sa na ceste do Emauz približuje k učeníkom, kráča s nimi, počúva ich, vysvetľuje im, rozpaľuje im srdce a napokon sa im dáva spoznať pri lámaní chleba.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk