SEA ochranné pásmo nevidela. Kraj pritom žiadal, aby v ňom nestáli veterné elektrárne

Česká vláda schválila pri Chorušiciach akceleračnú oblasť pre veterné elektrárne zasahujúcu do ochranného pásma významného zdroja pitnej vody. Stredočeský krajský úrad prekryv potvrdil. Hodnotenie SEA však tvrdí, že ochranné pásma sa tu nenachádzajú. Kraj navyše upozornil na odbornú podmienku, ktorú štát podľa jeho odpovede neprijal. Ak ju odmietol, musí vysvetliť prečo a aké opatrenia majú vodný zdroj chrániť. Česká skúsenosť môže byť poučná aj pre Slovensko, kde už Košický samosprávny kraj napadol na súde strategický dokument týkajúci sa veternej akceleračnej zóny na Zemplíne.

Ochranné pásmo, ktoré SEA nenašla

V hodnotení vplyvov akceleračnej oblasti AOV83 Chorušice na životné prostredie sa na strane 5 uvádza:

„Nenacházejí se zde ochranná pásma vodních zdrojů.“

Dokument zároveň hodnotí predpokladané vplyvy na podzemné vody ako nulové alebo zanedbateľné.

Rozhodnutím VLHZ 29/85-233 z 8. januára 1985 však bolo vyhlásené ochranné pásmo II.b vodných zdrojov skupinového vodovodu Kladno – Slaný – Kralupy – Mělník. Rozhodnutie potvrdilo ministerstvo lesného a vodného hospodárstva ČSR v januári 1986.

Podnetom na naše preverovanie bol rozhovor Martiny Kocianovej s Ivanom Noveským na Rádiu Universum. Namiesto preberania tvrdení sme preskúmali pôvodné dokumenty a oslovili české úrady.

Stredočeský krajský úrad nám 20. októbra písomne potvrdil, že rozhodnutie z roku 1985 je stále platné a účinné vrátane podmienok ochrany vodného zdroja.

Ochranné pásmo teda platí. Zostáva určiť, ako sa prekrýva so schválenou AOV83.

Mapa ukázala rozsah problému

Porovnali sme dve verejne dostupné geografické vrstvy. Prvou bola hranica schválenej AOV83 z údajov Ministerstva pre miestny rozvoj ČR (MMR). Druhou evidencia ochranných pásiem vodných zdrojov, ktorú zverejňuje Výskumný ústav vodohospodársky T. G. Masaryka (VÚV).

Z nášho výpočtu vychádza prienik 852,37 hektára, teda 71,74 % rozlohy AOV83.

VÚV nás upozornil, že digitálna hranica ochranného pásma bola prekreslená z historickej mapy v mierke 1 : 50 000. Presný právny priebeh hranice sa preto môže od tejto evidencie odlišovať.

Preto sme o potvrdenie požiadali Stredočeský krajský úrad. Ten uviedol, že pásmo II.b do AOV83 skutočne zasahuje a náš odhad prekryvu orientačne zodpovedá. Iné podklady, ktoré by výsledok podstatne zmenili, podľa svojej odpovede nemá. Existenciu prekryvu teda potvrdil aj krajský úrad. Rozpor s tvrdením SEA nie je len otázkou presnosti nášho výpočtu.

Čo však toto ochranné pásmo chráni?

Voda pre približne 240-tisíc ľudí

Podľa Stredočeského krajského úradu sa z územia odberu podzemnej vody Mělnická Vrutice odoberá podzemná voda pre skupinový vodovod Kladno – Mělník. Zásobuje približne 240 000 ľudí v 148 obciach a 238 miestnych častiach. Kraj upozornil aj na význam tohto zdroja v období sucha a nedostatku vody.

Ochranné pásmo neznamená automatický zákaz každej stavby. Činnosti v ňom však podliehajú osobitným pravidlám. Krajský vodoprávny úrad pomenoval riziko narušenia hydrogeologického režimu pri výstavbe aj prevádzke turbín a možné znečistenie vody únikom mazacích či iných olejov.

Nie je to dôkaz, že už došlo k poškodeniu zdroja alebo k ohrozeniu dodávok pre 240-tisíc ľudí. Ide o riziká, ktorým má ochranný režim predchádzať. A kraj na ne upozornil už počas prípravy AOV83.

Podmienka, ktorú štát neprijal

Na ochranné pásmo upozornila Ministerstvo pre miestny rozvoj už v máji 2026 aj obec Chorušice. V písomnej pripomienke uviedla číslo rozhodnutia z roku 1985 a namietala nedostatočné posúdenie možných zásahov do podzemných vôd.

Pre obec pritom nejde o abstraktný problém. V roku 2017 jej stavebný úrad v Mšene zamietol projekt decentralizovaného odkanalizovania miestnej časti Velký Újezd. Vodoprávny úrad nesúhlasil so vsakovaním vyčistených odpadových vôd, pretože by mohlo ohroziť kvalitu podzemnej vody v ochrannom pásme II.b.

Starosta Martin Bauer upozornil na paradox: obec nedostala povolenie na riešenie odpadových vôd, ktoré by priamo slúžilo jej obyvateľom, zatiaľ čo štát do časti toho istého ochranného pásma vyznačil akceleračnú oblasť pre veterné elektrárne.

Vsakovanie odpadových vôd a výstavba veterných turbín, samozrejme, predstavujú odlišné riziká. Aj rozhodovanie o konkrétnej stavbe a vyhlasovanie akceleračnej oblasti sú odlišné procesy. V oboch prípadoch však ide o ochranu toho istého zdroja pitnej vody.

A potrebu jeho ochrany pri vyhlasovaní AOV83 nezdôrazňovala iba obec. Stredočeský kraj nám potvrdil, že jeho vodoprávny úrad vydal k návrhu AOV83 stanovisko. S umiestňovaním turbín súhlasil pod dvoma podmienkami.

Prvá: veterné elektrárne musia stáť mimo ochranného pásma vodného zdroja podľa rozhodnutia z roku 1985.

Druhá: v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Severočeská křída ich umiestneniu musí predchádzať hydrogeologické posúdenie, ktoré vylúči negatívny vplyv na podzemné vody.

Kraj teda neodmietol veternú energetiku ako takú. Žiadal vylúčenie turbín z konkrétneho ochranného pásma a odborné preverenie vplyvov v ďalšom chránenom území. Podľa odpovede kraja by umiestnenie veterných elektrární v ochrannom pásme bolo v rozpore s cieľmi ochrany podzemných vôd.

„Stanovisko krajského vodoprávního úřadu nebylo akceptováno.“

Na existujúce ochranné pásmo teda upozornila obec aj krajský vodoprávny úrad ešte pred schválením AOV83. Úrad navyše predložil konkrétne podmienky, no podľa jeho vyjadrenia neboli akceptované.

Prečo? Kto rozhodol o neprijatí a akým spôsobom vyhodnotil riziká pre vodný zdroj?

Zmenu č. 2 českého Územného rozvojového plánu schválila vláda 27. júla 2026; účinnosť nadobudla 25. augusta. Dokumentáciu obstarávalo Ministerstvo pre miestny rozvoj (MMR).

Samotné vyhlásenie akceleračnej oblasti ešte nepovoľuje stavbu turbín. Vodoprávny úrad Mělník nám potvrdil, že stavby v ochrannom pásme podliehajú súhlasu podľa českého vodného zákona. Nevysvetľuje však, prečo krajská požiadavka na umiestnenie turbín mimo pásma nebola prijatá už pri vyhlasovaní AOV83.

MMR sme preto požiadali o konkrétne dôvody neprijatia podmienky kraja a o vysvetlenie, prečo SEA existujúce ochranné pásmo neuvádza.

Do redakčnej uzávierky sme od MMR odpoveď na tieto otázky nedostali.

O možnostiach obrany obcí hovoril 21. júla na zasadnutí senátnej komisie riaditeľ odboru územného plánovania MMR Josef Morkus. Vysvetlil, že celoštátny Územný rozvojový plán možno napadnúť na Najvyššom správnom súde, no neexistuje nadriadený správny orgán, ktorý by ho preskúmal bežným administratívnym postupom.

Starosta Chorušíc Martin Bauer už na tom istom zasadnutí predpovedal súdne spory obcí so štátom.

Chorušice 31. augusta skutočne podali návrh na zrušenie AOV83 na Najvyšší správny súd. Namietajú okrem iného nedostatočné posúdenie vplyvov na vodné zdroje.

Starosta nám potvrdil, že v konaní už bolo doručené vyjadrenie odporcu – českej vlády. Obsah tohto vyjadrenia zatiaľ nemáme k dispozícii.

Obec sa tak bráni na súde proti akceleračnej oblasti, pri ktorej už pred schválením upozorňovala na problém s ochranou vody.

Táto skúsenosť pritom nie je vzdialená ani slovenskému čitateľovi. Slovenská vláda 26. augusta 2026 schválila strategický dokument s akceleračnou zónou AZ-8 na Zemplíne. Košický samosprávny kraj sa už obrátil na Správny súd v Bratislave. Žiada zrušenie strategického dokumentu aj záverečného stanoviska MŽP z procesu SEA.

Dôvody nie sú totožné s Chorušicami. Košický kraj namieta najmä nedostatočné posúdenie vplyvov na obyvateľov a životné prostredie či súladu s územnými plánmi. Upozorňuje však aj na pozoruhodnú okolnosť: pri iných pôvodne navrhovaných zónach boli environmentálne a územné riziká dôvodom na ich vyradenie, pri zóne AZ-8 ich štát vyhodnotil ako riešiteľné v ďalších konaniach.

Práve tu sa česká a slovenská skúsenosť stretávajú. Ak štát pri výbere územia neprijme konkrétne odborné výhrady, musí vedieť vysvetliť prečo a aké ochranné opatrenia považuje za dostatočné. Nestačí odložiť odpoveď na neskôr, keď už bude rozhodnuté o samotnej lokalite.

V prípade Chorušíc toto vysvetlenie napriek našim otázkam stále nemáme.