Kajúcnici a Ústavný súd: Môže súd stále použiť výpoveď spolupracujúceho obvineného?

Kto je „kajúcnik“ a prečo je jeho výpoveď taká dôležitá

„Kajúcnik“ je ľudové označenie pre spolupracujúceho obvineného – človeka, ktorý je sám stíhaný, ale prizná sa a pomôže polícii a prokuratúre objasniť trestnú činnosť iných (najčastejšie pri organizovanej trestnej činnosti, korupcii či zločineckých skupinách). Za to môže získať tzv. benefit, napríklad:

– podmienečné zastavenie alebo prerušenie vlastného trestného stíhania (§ 218, § 228 ods. 3 Trestného poriadku),

– výrazne nižší trest – mimoriadne zníženie trestu (§ 39 Trestného zákona),

– výhodnejšiu dohodu o vine a treste.

Pri závažnej trestnej činnosti, kde chýbajú iné priame dôkazy, býva výpoveď kajúcnika jedným z kľúčových dôkazov. Zároveň je to dôkaz „s rizikom“ – kajúcnik má osobný záujem vypovedať tak, aby si benefit udržal.

Čo presne zmenila decembrová novela

Národná rada 11. 12. 2025 schválila novelu Trestného zákona, ktorá menila aj Trestný poriadok (účinnosť od 27. 12. 2025). V časti o kajúcnikoch priniesla dve zmeny:

Návrhy na Ústavný súd podali skupina 51 poslancov, generálny prokurátor a Špecializovaný trestný súd. Koalícia zmenu obhajovala tým, že inštitút kajúcnika sa zneužíval a ľudia boli odsúdení na základe výpovedí, ktoré sa neskôr ukázali ako nedôveryhodné. Kritici varovali, že automatické vylúčenie týchto výpovedí by výrazne sťažilo stíhanie závažnej trestnej činnosti.

Prečo to Ústavný súd považoval za protiústavné

Písomné odôvodnenie konečného nálezu zatiaľ nie je zverejnené. Ústavný súd však svoje dôvody naznačil už vo februári 2026, keď účinnosť ustanovenia pozastavil:

– Príliš široká formulácia. Slová „dôkaz získaný od osoby“ mohli znamenať, že kajúcnik je „dôkazne vyradený“ aj v konaní proti sebe samému – nemohol by ani vypovedať ako obvinený vo vlastnej veci. To by zasahovalo do jeho práva na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy SR).

– Chýbajúce prechodné ustanovenie. Procesné predpisy sa uplatňujú okamžite, takže nové pravidlo by dopadlo aj na tých, ktorí s prokuratúrou spolupracovali už predtým – za úplne iných podmienok. Spolupráca stojí na dôvere v stálosť práva; štát by „zmenil pravidlá počas hry“.

– Zásah do práv poškodených. Ak je výpoveď kajúcnika jedným z hlavných dôkazov, jej automatické vylúčenie by mohlo viesť k tomu, že páchatelia nebudú odsúdení pre dôkaznú núdzu – a to už nemusí byť možné napraviť.

– Automatizmus namiesto hodnotenia. To, že niekto raz nevypovedal pravdivo, ešte neznamená, že nehovorí pravdu ani teraz. Na posúdenie je tu súd a voľné hodnotenie dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku), nie plošný zákaz.

Čo to znamená v praxi

– Výpovede kajúcnikov sa naďalej používajú. Keďže bolo ustanovenie od 11. 2. 2026 pozastavené, súdy ho v praxi takmer neuplatnili. Platil krátko – od 27. 12. 2025 do 11. 2. 2026.

– Ustanovenie stráca účinnosť vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov. Ak ho Národná rada do 6 mesiacov neuvedie do súladu s ústavou, stratí aj platnosť (čl. 125 ods. 3 Ústavy SR).

– Súd musí hodnotiť dôveryhodnosť. Povinnosť podľa § 168 ods. 1 zostáva – ak súd opiera rozsudok o výpoveď osoby s benefitom, musí v odôvodnení vysvetliť, prečo jej verí.

– Téma nie je uzavretá. V parlamente je ďalšia novela o spolupracujúcich obvinených, ktorú predložil minister spravodlivosti. Pravidlá sa preto môžu opäť meniť – už však v medziach, ktoré nastavil Ústavný súd.

Pohľad obhajcu: ako sa brániť proti výpovedi kajúcnika

Z pohľadu obhajoby rozhodnutie neznamená, že výpoveď kajúcnika je „nespochybniteľná“. Naopak – ide o dôkaz, ktorý si zaslúži mimoriadne kritické preskúmanie. V praxi sa zameriavam najmä na:

– Aký benefit získal – kedy, za akých podmienok a čo musí kajúcnik „dodať“, aby si ho udržal. Motivácia svedka je pre hodnotenie jeho výpovede zásadná.

– Rozpory a vývoj výpovede – porovnanie všetkých jeho výpovedí v čase, aj v iných konaniach. Každá zmena verzie musí byť vysvetlená.

– Podporné dôkazy – či výpoveď potvrdzujú nezávislé dôkazy (listiny, odposluchy, platby, iní svedkovia), alebo stojí sama na sebe.

– Výsluch na hlavnom pojednávaní – právo obvineného klásť svedkovi otázky (čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru) je kľúčovým nástrojom obhajoby.

– Hodnotenie dôveryhodnosti v rozsudku – ak ho súd neurobí riadne podľa § 168 ods. 1, je to silný argument v odvolaní či dovolaní.

Ak ste obvinený a obžaloba stojí na výpovedi spolupracujúceho obvineného, alebo ste sami v pozícii, keď zvažujete spoluprácu s prokuratúrou, rozhodnutia v tejto fáze majú zásadné následky. Odporúčam ich neriešiť bez obhajcu.

Súvisiace otázky

Môže byť niekto odsúdený len na základe výpovede kajúcnika?

Zákon to výslovne nevylučuje – súd hodnotí dôkazy podľa vnútorného presvedčenia. Výpoveď osoby s benefitom však súd musí hodnotiť obzvlášť dôkladne a v rozsudku vysvetliť, prečo jej uveril. Obhajoba by mala vždy skúmať, či ju potvrdzujú aj iné, nezávislé dôkazy.

Čo ak kajúcnik v inej veci preukázateľne klamal?

Jeho výpoveď sa po rozhodnutí Ústavného súdu automaticky nevylučuje, no predchádzajúce nepravdivé výpovede sú silným argumentom na spochybnenie jeho dôveryhodnosti. Obhajoba ich môže a mala by súdu predložiť.

Ovplyvní rozhodnutie Ústavného súdu už skončené prípady?

Keďže ustanovenie bolo v praxi takmer celý čas pozastavené, dopad na právoplatne skončené veci by mal byť minimálny. Každý prípad je však potrebné posúdiť individuálne.

Čo získa spolupracujúci obvinený za svoju výpoveď?

Podľa okolností najmä podmienečné zastavenie alebo prerušenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu alebo výhodnejšiu dohodu o vine a treste. Benefit je však podmienený pravdivou a úplnou výpoveďou.

Platia teraz pre kajúcnikov nejaké nové pravidlá?

Naďalej platí povinnosť súdu hodnotiť ich dôveryhodnosť (§ 168 ods. 1 Trestného poriadku). Ďalšia novela je v parlamente, preto odporúčam sledovať jej vývoj alebo sa poradiť s obhajcom.

Potrebujete obhajcu v trestnom konaní? Dohodnite si konzultáciu: ficek.sk/dohodnut-termin-konzultacie

JUDr. Milan Ficek, advokát, Ficek & Partners, Bratislava

Článok pôvodne vyšiel na portáli obhajca-ficek.sk