Vojna na Ukrajine síce naďalej rozdeľuje krajiny G20, ale napriek všetkému sa ich lídri na minulotýždňovom samite G20 dohodli na konečnom spoločnom vyhlásení.

India ako tohtoročný hostiteľ zhromaždila krajiny G20 (skupiny dvadsiatich krajín) v indickom hlavnom meste Naí Dillí. Skupina G20, ktorá bola založená na riešenie medzinárodných hospodárskych problémov, predstavuje 90 % svetového HDP a zahŕňa 70 % svetovej populácie.

Podľa očakávania sa najväčšiemu záujmu tešila časť vyhlásenia venovaná konfliktu na Ukrajine.

Zdržanie hrozieb

Hoci sa v nej odsudzuje použitie sily na získanie územia, Rusko sa v nej nespomína ani raz, čo pôsobí ako neochotný kompromis podporovateľov Ukrajiny.

“Všetky štáty sa musia zdržať hrozby silou alebo použitia sily s cieľom získať územie proti územnej celistvosti a zvrchovanosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu,” uvádza sa v texte.

V texte sa už nespomína “agresia” zo strany Ruska, čo je termín, ktorý sa používal aj na minuloročnom samite G20 na Bali v Indonézii. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza:

Vyzývame všetky štáty, aby dodržiavali zásady medzinárodného práva vrátane územnej celistvosti a zvrchovanosti, medzinárodného humanitárneho práva a multilaterálneho systému, ktorý zabezpečuje mier a stabilitu

.

a víta

všetky relevantné a konštruktívne iniciatívy, ktoré podporujú komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásenie zatratilo, pretože “nie je na čo byť hrdý”, a zašlo až tak ďaleko, že text upravilo, aby prezentoval presnejší obraz situácie, ako ju vidí.

Dodalo tiež, že prítomnosť Ukrajiny na samite by účastníkom umožnila lepšie pochopiť situáciu, pričom zásada “nič o Ukrajine bez Ukrajiny” zostáva dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan povedal novinárom, že vyhlásenie zo samitu

veľmi dobre obhajuje zásadu, že štáty nemôžu použiť silu na získanie územia alebo na porušenie územnej celistvosti a zvrchovanosti či politickej nezávislosti iných štátov.

Delegáti na ruskej a čínskej strane

Ruský prezident Vladimir Putin spolu so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom sa odmietli zúčastniť na samite, namiesto nich vyslali delegátov.

Zástupca Ruska, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ocenil vyhlásenie a označil ho za “krok správnym smerom” a “míľnik” pre Indiu, ako aj krajiny globálneho Juhu, teda rozvojové krajiny sveta.

V súvislosti so zabezpečeným prísunom obilia, potravín a hnojív z Ukrajiny aj Ruska, na ktorý sa vo vyhlásení vyzýva, Lavrov uviedol, že Rusko sa vráti k čiernomorskej dohode – jednostranne zrušenej Moskvou v júli -, ktorá umožňuje Ukrajine vyvážať obilie po splnení požiadaviek Moskvy.

Záverečné vyhlásenie lídra znamená jasný vplyv Indie, ktorá sa snaží žonglovať so vzťahmi s Moskvou, ako aj s ostatnými členskými štátmi QUAD (USA, Japonsko a Austrália).

Veľký ekonomický projekt

Pre Európu znamenal samit hospodárske víťazstvo, keďže oznámila veľký železničný a lodný projekt – “hospodársky koridor India – Blízky východ – Európa”, ktorý je priamym konkurentom čínskej iniciatívy Pásmo a cesta – a ktorý by spojil Európu s Blízkym východom a Indiou.

Prezident USA Joe Biden na samite oznámil, že USA, EÚ (hlavný finančný prispievateľ) a niekoľko ďalších partnerov už na projekte pracujú a podpísali list o zámere.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila tieto plány za “historické”, pretože by “uvoľnili veľký potenciál” v ich partnerstve.

Thank you for your skilful leadership of the G20, @narandramodi.

A strong partnership with India is paramount for Europe.

Glad to see our Trade & Tech Council in action.

And to have launched with you an historic project, the India – Middle East – Europe Economic Corridor.

.

We… pic.twitter.com/Cflqh5EPVZ

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) September 10, 2023

Okrem toho – čo možno interpretovať ako reakciu na čínske investície do africkej ťažby – USA a EÚ oznámili, že budú spoločne financovať africký dopravný koridor, ktorý by spojil región Katanga v Konžskej demokratickej republike s “medeným pásom”, teda oblasťou ťažby medi, v Zambii a prístavom Lobito v Angole.

Africké krajiny budú mať odteraz stále miesto pri stole G20, keďže tento víkend sa oficiálne rozšírila o Africkú úniu. Pre Módího je rozmanitejšia skupina G20 jasnou prioritou, keďže sa snaží zapojiť krajiny, ktoré sa bežne označujú ako “globálny Juh” a ktoré podľa kritikov nie sú na svetovej scéne dostatočne zastúpené.

Indický premiér Naréndra Módí požiadal vedúcich predstaviteľov skupiny G20, aby v novembri zorganizovali virtuálne stretnutie, na ktorom by zhodnotili pokrok v oblasti politických návrhov a cieľov, ktoré oznámili. Štafetu hostiteľa na budúci rok prevezme Brazília.