Zamedzenie účasti schránkových firiem v tendroch je v druhom čítaní

Bratislava 26. novembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Opozícia považuje novelu za nedostatočnú

Zamedzenie účasti tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní má zatiaľ podporu pléna. Poslanci Národnej rady SR dnes posunuli do druhého čítania vládnu novelu zákona o verejnom obstarávaní z dielne predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorá má začať platiť už od 1. januára 2015. Parlament o právnej norme rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Verejného obstarávania sa bude môcť po novom zúčastniť len taká právnická osoba, ktorá bude schopná preukázať vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Výnimku tvoria akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.

“Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie,” argumentuje predkladateľ.

Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahovať sa majú aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.

Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.

Opozícia považuje novelu za nedostatočnú. Ako najväčší nedostatok vníma to, že neobsahuje povinnosť pre účastníkov verejného obstarávania odkryť konečného užívateľa výhod. “Premiér vyzval opozíciu, že je ochotný komunikovať o právnej úprave zákazu schránkových firiem. Ním predložený návrh možno ľahko obísť a nič nerieši. My navrhneme, aby účastníci verejného obstarávania museli uvádzať cez čestné vyhlásenie, kto je konečným užívateľom výhod, a následne po prípadnom víťazstve by museli predložiť potvrdenie od banky, kto je konečným užívateľom výhody z danej transakcie,” vysvetlil Daniel Lipšic (nezaradený). On sám je presvedčený, že ak premiér myslí boj proti schránkovým firmám vážne, návrh bude prijatý.

“Ak by sme mali zákon, ktorý prinúti zverejňovať len vlastnícku štruktúru, tak by sme sa dozvedeli, že polovičným vlastníkom Petit Pressu je spoločnosť Sita. Pritom všetci vieme, že konečný užívateľ výhod je finančná skupina Penta,” zdôraznil Lipšic s tým, že poznať len vlastnícku štruktúru je o ničom.

Opozícia oceňuje, že sa prezident Andrej Kiska postavil za ľudí

Opozícia oceňuje, že prezident SR Andrej Kiska dnes v pléne poukázal na problémy v zdravotníctve a v školstve a že apeloval na parlament, aby nezabúdal na ľudí vonku. Niektorým opozičným poslancom sa zdal málo kritický, iní boli s kritikou spokojní. Otto Brixi (Smer-SD) nevnímal Kiskov prejav ako kritiku vlády.

“Prezident sa postavil za ľudí, ktorí dnes protestujú proti korupcii,” povedal pre TASR Ľubomír Galko zo SaS. Súhlasí s názorom prezidenta, že politické nominácie sú v zdravotníctve zlé. S týmto názorom súhlasí aj exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). “Súhlasím, že by mali skončiť politické nominácie v zdravotníctve a tiež, že by sa mal zásadne ovplyvniť proces verejných obstarávaní v zdravotníctve,” uviedol pre TASR Uhliarik.

Jurajovi Drobovi (nezaradený) sa pozdávalo, že prezident bez veľkého pátosu pomenoval problémy v spoločnosti. “Konečne máme prezidenta, ktorý keď príde do národnej rady, povie niečo, čo má svoju váhu. Vystúpenie bolo obsahovo jasné a tvrdé dá sa povedať,” skonštatovala Magdaléna Vášáryová (nezaradená).

Zsoltovi Simonovi sa zdal Kiskov prejav málo kritický. “Cením si, že pán prezident pri takej vážnej téme ako je rozkrádanie zdravotníctva prišiel a vystúpil v pléne. Očakával som od neho trochu kritickejší prístup a väčšiu výzvu, aby sa zastavila korupcia v zdravotníctve a v štátnej správe ako takej,” povedal pre TASR.

Jeho stranícky šéf Béla Bugár si nemyslí, že úlohou prezidenta je, aby bol veľmi kritický. Je spokojný, že hlava štátu upozornila na problémy a tiež, že upozornila na to, aby parlament nezabudol na požiadavky občanov.

Brixiho zo Smeru-SD prezidentov prejav neprekvapil. “Beriem to tak, že to bol prvý prejav prezidenta a po stránke vecnej aj formálnej to bolo asi to, čo sme od neho čakali,” skonštatoval. Vystúpenie nevníma ako kritiku do radov vlády. “Tak by som to nebral, skôr by som to bral tak, že pán prezident má záujem sa postaviť čelom k problému, ktorý spoločnosť trápi. A je na nás, aby sme sa snažili nájsť východiská, aby sme problémom predchádzali,” vysvetlil.

Brixi zároveň nespochybňuje právo ľudí na slušný protest, ktoré sa konali v týchto dňoch, a o ktorých hovoril aj prezident. Briximu sa však nepáči, ak sa do pokojných demonštrácií vnáša politika. “Slušný protest má svoju legitimitu. Ale nie som šťastný, že sa do občianskych protestov vnáša politikum,” povedal. Zároveň vyhlásil, že Smer-SD rešpektuje názor občanov.

ml