Môj profil 
Predplatné
Jan Zahradil na Twitteri porovnal ideológiu “bezuhlíkatej spoločnosti” s ideológiou “beztriednej spoločnosti”. A k čomu to podľa neho povedie?
“V poriadku. Keď sa sem z Východu kedysi privalila ideológia “beztriednej spoločnosti”, zničila okrem iného našu ekonomiku. Slepo, bez ďalšieho odsúhlasia novú ideológiu “bezuhlíkatej spoločnosti”, ktorá sa sem teraz valí zo Západu, by znamenalo koledovať si znovu o to isté,” stojí v jeho príspevku na Twitteri.
V pořádku. Když se sem z Východu kdysi přivalila ideologie “beztřídní společnosti”, zničila mj. naši ekonomiku. Slepě, bez dalšího odkývat novou ideologii “bezuhlíkaté společnosti”, která se sem nyní valí ze Západu, by znamenalo koledovat si znovu o totéž. https://t.co/oclq608G4N
— Jan Zahradil (@ZahradilJan) 21. júna 2019
Za svoje slová si však Zahradil v komentároch musel vypočuť aj kritiku. Niektorí ľudia písali, že argumentuje ako hovorca Hradu Jiří Ovčáček, čo vraj rozhodne nie je pochvala. Iní sa pozastavovali nad tým, že politik klimatológiu označuje za ideológiu.
“Prečo” slepo “páni europoslanci? O znižovaní CO2 sa mnoho rokov seriózne debatuje. Politici západnej Európy na rozdiel od českých svoje rozhodnutia konzultujú s akademikmi. Tá ekonomická pohroma sa k nám privalila z krajiny v úplnom úpadku. Bezuhlíkatú odporúčajú najvyspelejšie ekonomiky sveta,” stojí v ďalšom z komentárov.
Našli sa aj ľudia, ktorí Zahradila upozornili na to, že ideológia beztriednej spoločnosti nevznikla na Východe, ale na Západe. Ďalšie mu navyše odporučili, aby šiel radšej do dôchodku.
Samit v Bruseli a uhlíková neutralita celej EÚ
Na samit v Bruseli, ktorý sa koná v týchto dňoch, prišla väčšina lídrov európskych vlád s tým, že bude chcieť presadiť dohodu o kompletnej uhlíkovej neutralite celej EÚ do roku 2050. S tým však niekoľko krajín, medzi ktorými bolo aj Česko, nesúhlasilo.
Svoje k veci povedal aj premiér Andrej Babiš: “Teraz máme rok 2019, my máme ciele do roku 2030, neviem, prečo máme hovoriť o cieli v roku 2050.”
S daným dátumom nesúhlasil ani poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý rovno vyhlásil, že Varšava sa k žiadnemu podobnému dátumu zaväzovať nemôže a nebude. “Už máme jasne dané ciele v Parížskej dohode. Tie sa už nemôžu ďalej zvýšiť,” poznamenal.
Babiš potom potvrdil, že stanovisko Morawieckého podporila aj Česká republika a Maďarsko. “Bola to dlhá, ostrá diskusia, a to znenie je výsledkom sústredeného tlaku Poľska, Maďarska a Českej republiky,” dodal.
Nakoniec tak teda tieto dohady ukončil kompromis, kedy bol sporný dátum 2050 vyradený z hlavného textu a bol presunutý do poznámky pod čiarou. Rokovania by potom mali pokračovať na ďalšom samite, ktorý sa uskutoční v októbri.
A čo Praha a emisie CO2?
Podľa portálu novinky.cz tamojší zastupitelia vyhlásili v Prahe klimatický záväzok. V jeho rámci bude vedenie mesta usilovať o zníženie množstva emisií oxidu uhličitého do roku 2030, a to až o 45 percent. Praha navyše chce, aby mesto bolo do roku 2050 bezuhlíkové.
Zastupitelia tiež schválili okruh opatrení, ktorými by mali svoj cieľ dosiahnuť. Mesto by malo ďalej vypracovať konkrétny plán opatrení aj s ich harmonogramom. K tomu účelu bude špeciálne zriadená komisia a celý proces by mal trvať asi rok.
“Praha chce byť zodpovedná a chce znižovať množstvo vyprodukovaného CO2 na svojom území,” vyhlásil námestník primátora Peter Hlubuček.
V súvislosti s tým Hlubuček kritizoval vládu za to, že príliš nedodržiava parížsku dohodu o ochrane klímy.
Zastupitelia z opozície však tento zámer kritizovali, a to preto, že nie je konkrétny. Tomáš Portlík z ODS uvádza, že daný záväzok predpokladá významné úlohy pre niekoľko ďalších vedení mesta, pritom však v ňom nie sú konkrétne vymenované kroky, rovnako ako nie sú uvedené ich náklady.
Na to však Hluboček reagoval tak, že mnoho európskych miest už vyhlásilo stav klimatickej núdze, aj keď nemali do detailu prepracovaný plán a prepočítané náklady.
.jpg)
