Vládnej junte udrelo opojenie mocou do hlavy. Zato, že si generálny prokurátor Maroš Žilinka dovolil konať svoju povinnosť, ktorá mu zo zákona vyplýva – zastaviť konanie, ktoré je v rozpore so zákonom – proti nemu rozpútali nevídanú kampaň s takou intenzitou, že to až vyvoláva otázky, čo je to za boľavý otlak, na ktorý Lipšicovej partii krágľovačov Žilinka stúpil.

Vzhľadom na to, že generálny prokurátor napríklad údajne má už niekoľko týždňov k dispozícii výsledky prešetrovania kauzy Lučanský, môžeme len špekulovať, či za tou hysterickou a absolútne neadekvátnou reakciou náhodou nebude strach junty z prevalenia škandálu epických rozmerov, ktorý by ju zmietol z úradu rovno do príslušných zariadení rezortu vnútra.

A preto sudcovia napísali a masovo podpisujú otvorený list, v ktorom okrem tvrdého karhania vlády za uvedené arogantné správanie je aj nedvojzmyselná kritika špeciálnej prokuratúry, presnejšie jej šéfa, sprofanovaného politika vo výkone trestu, ktorého si junta zvolila napriek tomu, že každému súdnemu človeku muselo byť jasné, že je na túto funkciu azda najmenej vhodný zo všetkých ľudí s právnym vzdelaním na Slovensku. Otvorený list sudcov prinášame v plnom znení.

Otvorený list sudcov Slovenska

„My, podpísaní sudcovia SR, viazaní zloženým sľubom sudcu, sa nemôžeme nečinne prizerať devastácii právneho štátu, ku ktorej dochádza aj verejne prezentovanou absolútnou neúctou politickej moci a značnej časti médií voči osobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorá sa prejavuje faktickými výzvami k nerešpektovaniu jeho kompetencií ako ústavného orgánu ochrany zákonnosti, chrániaceho práva a zákonom chránené záujmy všetkých fyzických a právnických osôb, ako aj štátu.

Z hľadiska ďalšieho udržania demokratických istôt v právnom štáte považujeme za neakceptovateľné snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inštitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej diskusie.

Ako sudcovia považujeme za absolútne neprijateľnú verejnú degradáciu riadne odôvodnených rozhodnutí generálnej prokuratúry zo strany jej podriadených zložiek justičných orgánov a osôb zodpovedných za výkon svojej funkcie priamo generálnemu prokurátorovi.

Obdobne nevhodne by vyznievala znevažujúca polemika sudcov nižších stupňov so zrušujúcimi rozhodnutiami súdov vyšších inštancií. Takýmto správaním široko tendenčne podporeným politickými a mediálnymi útokmi, ktoré nemajú akýkoľvek objektívny odborný základ, je masívne podkopávaná dôvera spoločnosti v justičné orgány.

K potrebnej dôvere občanov v ústavné inštitúcie a ich predstaviteľov neprispieva ani mediálna dezinterpretácia následkov aplikácie § 363 Trestného poriadku, ktorý zákonný inštitút predstavujúci pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, a keďže nezakladá prekážku rozhodnutej veci, nevylučuje ani opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom. Tolerovanie nezákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní je totiž vzhľadom na svoju zásadnú spoločenskú nebezpečnosť vo svojich možných dôsledkoch v príkrom rozpore s proklamovanými reformnými snahami o očistu politického a spoločenského života.

Aktuálne útoky na generálneho prokurátora a politické snahy o zmenu právnej normy iba z dôvodu individuálnych rozhodnutí generálnej prokuratúry v rozpore so spoločenským očakávaním, ktoré je však výrazne formované dlhodobou kampaňou mienkotvorných médií, vyplývajúcou zo subjektívnych názorov úzkeho spektra verejnosti s nedostatočným právnym vedomím, považujeme za mimoriadne nebezpečne podkopávajúce základné istoty občanov v demokratickej spoločnosti a to bez ohľadu na to, či sú motivované snahou o zneužitie moci na politické ciele, alebo iba dôsledkom nevedomosti a nekompetentnosti tých, ktorí takýmito krokmi ohrozujú fungovanie právneho štátu.

Majúc na zreteli základné princípy právneho štátu považujeme za potrebné upozorniť na riziko, že celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu, nastolenie ktorého nie je v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa v 21. storočí na ochranu svojich práv ústavnými orgánmi fungujúcimi v slobodnom demokratickom zriadení.“

Ivan Lehotský