Môj profil 
Predplatné
„Moje manželstvo bolo rozvedené, rozumiem tomu, že v cirkvi ak bolo uzavreté pred Bohom to nie je možné. Možno ťažko uveriť, že to z mojej strany bol dar lásky človeku, ktorý nechcel a nevedel ďalej v manželstve zotrvať,no teraz musím znášať následok, že nemôžem pristúpiť k sv. prijímaniu,“ píše v úvode rozvedená žena.
„Nesúdim, no viera a myšlienka ako aj láska v mojom srdci, je možno väčšia ako u tých, ktorým to zakázanie nie je, ktorí žijú v nefungujúcich manželstvách, smilnia, podvádzajú. Prečo nás cirkev takto trestá a dokedy to takto bude, že rozvedení, nesmú pristúpiť k sv. prijímaniu.“
Na otázku ženy odpovedal archimandrita Jaroslav Lajčiak. Vysvetlil, že rozvedení smú pristupovať k sviatostiam, ak nenarušili svoj pôvodný manželský sľub novým civilným sľubom v ďalšom civilnom manželskom zväzku.
„Tiež smú pristupovať k sviatostiam, ak po preskúmaní cirkevným súdom dôjde k anulácii manželstva. Problémom je len dobrovoľná a zavinená negácia toho, čo je platné a napriek tomu nebraté do úvahy: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“/Mk 10,9/.“
To nastáva v prípade, ak človek napriek platnému cirkevnému manželstvu, vstúpi do nového, pred cirkvou nelegitímneho zväzku a narúša tak vlastný sľub daný pred Bohom. „Vtedy rozvedený a civilne znova zosobášený nemôže bez vyjadrenia cirkevného súdu o nulite prvého manželstva žiť sviatostne aj v druhom zväzku,“ upozorňuje.
Ak teda žije človek po rozvode sám, „resp.stará sa o dietky, nič nebráni tomu, aby požiadal na farskom úrade o pristupovanie k tajomstvám pokánia a eucharistie,“ vysvetľuje na záver Lajčiak.
