Z toho, ako bojuje talianska rozviedka proti teroristom, by si mali západné krajiny brať príklad

Rím 6. mája 2018 (HSP/Foto:TASR/AP/ANSA-Alessandro Di Meo)

Alexander Belov na portáli regnum venuje svoju pozornosť úspechom talianskej rozviedky voči teroristom, pochádzajúcim z radov imigrantov.

Minulý týždeň bol v Neapole zadržaný občan Gambie, ktorý chcel získať štatút utečenca. Podľa talianskej rozviedky občan Gambie prisahal vernosť ISIS a pripravoval teroristické útoky v Taliansku.

V Taliansku sa nachádza množstvo džihádistov. Viacerí analytici si kladú otázku, ako je možné, že v Taliansku sa dosiaľ neuskutočnili žiadne významnejšie teroristické útoky, podobné útokom, ktoré otriasli Francúzskom, Nemeckom, Veľkou Britániou či Španielskom. Je naozaj talianska tajná služba oveľa lepšia ako tajné služby iných západoeurópskych krajín a dokáže chrániť svoje vlastné územie proti teroristickým útokom?

Talianska polícia a tajné služby zadržali množstvo džihádistov, ktorí pripravovali útok voči talianskym civilistom. Džihádistov uväznili, minimálne 27 imigrantov vyhostili z Talianska. Talianske protiteroristické komandá bežne podnikajú nájazdy na tábory imigrantov, výsledkom týchto akcií je množstvo zatknutí. Talianskej polícii sa podarilo zlikvidovať centrum na výrobu falošných dokladov v Neapole, ktorá zásobovala členov ISIS talianskými falošnými dokladmi totožnosti. Likvidácia tohto centra znamená pre teroristov nepríjemnú stratu.

Taliani majú podľa viacerých analytikov mnohoročné skúsenosti v boji s organizovaným zločinom, podobnú metodiku používajú aj v boji proti teroristickým skupinám. Takisto je dôležité, že miestne odnože rôznych kriminálnych mafiánskych skupín podobne ako polícia takisto aktívne bojujú proti imigrantom. Situácia sa vyhrotila až do takého stavu, že na juhu Talianska nechce ostať takmer žiaden imigrant, všetci sa snažia utiecť do oblasti severne od Ríma, pretože talianska mafia nemilosrdne likviduje všetky potenciálne hrozby.

Podľa Artura Varvelliho, talianskeho analytika z ISPI, majú talianska polícia a rozviedka ľahšiu pozíciu ako jej kolegovia v Západnej Európe. V Taliansku imigranti ťažšie získavajú občianstvo, väčšina tých, voči ktorým talianska polícia a rozviedka zasahuje, majú len štatút utečenca. Talianska polícia môže zatýkať podozrivých cudzincov, ktorí nemajú talianske občianstvo a nie sú občanmi štátov EÚ bez väčších problémov, stačí im k tomu ako dôvod vyjadrovanie podpory džihádistickým skupinám na Facebooku. Množstvo talianskych agentov usilovne na sociálnych sieťach provokuje, tí ktorí sa dajú nachytať a vyjadrujú radikálnu podporu džihádistickým skupinám, následne navštívi policajné komando a vyhostí ich z krajiny. To čo talianskym policajtom prechádza vo vzťahu k imigrantom by im ale neprešlo vo vzťahu k talianskym občanom či občanom EÚ.

Francesco Strazzari, expert na otázky bezpečnosti a medzinárodných vzťahov, uvádza, že Talianom v prípade imigrantov postačujú podozrenia k tomu, aby cudzincov z krajiny deportovali. Deportovať “neobčanov” Talianska je podstatne jednoduchšie, ako deportovať alebo zavrieť do väzenia občanov EÚ. Je zaujímavé, že väčšina atentátnikov, ktorí podnikali útoky v západnej Európe prišla na miesto svojích akcií z Talianska.

Jusúf Zagba, Marokánec, ktorý sa oženil s Taliankou žil v Bologni do roku 2016. Talianska polícia monitorovala jeho radikalizmus, na začiatku roku 2016 ho Taliani chceli vyhostiť do Turecka, dôvodom bolo podozrenie, že je členom ISIS. Talianski policajti nemali dostatok dôkazov, aby ho zavreli do väzenia, dokázali mu však urobiť zo života peklo, Zagba preto odišiel do Londýna, kde uskutočnil v roku 2017 teroristický útok. Britov Taliani informovali, tí však evidentne nebrali talianske informácie vážne.

Ďalší terorista Anis Amri z Tunisu utiekol s rodičmi do Talianska v roku 2011 (v tom čase bol neplnoletý). Amri sa dostal po dosiahnutí plnoletosti veľmi rýchlo do väzenia (krádeže, obchod s drogami). V talianskom väzení sa stal extrémistom, po získaní slobody mu opätovne Taliani spravili zo života peklo, tak odišiel do Berlína, kde zaútočil na vianočných trhoch v Berlíne v roku 2016 na nemeckých civilistov.

Ahmed Hannachi takisto z Tunisu spoločne s rodičmi prišiel do Talianska. V Taliansku žil v období 2008 – 2014. Dostal sa však do problémov s talianskou políciou a mafiou,  takže aj s talianskou manželkou radšej utiekol do Francúzska, kde aj uskutočnil teroristický útok.  Mohammad Bulel, ktorý v roku 2016 vrazil s automobilom do skupiny chodcov v Nice takisto odišiel radšej z Talianska a žil vo Francúzsku. Taliani však aj naďalej monitorovali jeho kontakty v Taliansku, Francúzi neboli v monitoringu Bulela tak aktívni, ako Taliani, čo sa im vypomstilo.

Taliani informovali partnerské organizácia polície a tajných služieb na Západe o všetkých radikáloch, ktorí opustili Taliansko. Nemôžu však sledovať aktivity teroristov, ktorí opustili územie Talianska na území Francúzska, Španielska, Nemecka či Veľkej Británie. Talianski policajti si splnia svoju povinnosť, keď informujú svojích kolegov, necítia však potrebu zúčastňovať sa koordinovaných medzinárodných operácii, pretože sú presvedčení, že aj policajti z krajín západnej Európy môžu sami viesť vlastné operácie na území vlastných krajín. Pre Talianov je jednoduchšie informovať o radikáloch, ktorých vyhostia, alebo prinútia Taliansko opustiť, ako viesť málo účinné operácie pod dohľadom európskych policajných byrokratov (úspech neistý, siesta stratená).

Objavujú sa aj tvrdenia, že v Taliansku nebudú islamistickí radikáli útočiť, pretože Taliani sa neangažujú výraznejšie v bojoch proti ISIS. Taliansko sa zmenilo na tranzitnú krajinu zločineckých skupín medzi arabskými krajinami a západnou Európou. Talianske a moslimské podsvetie si vymedzilo hranice a pravidlá hry, cez Taliansko prúdi do západnej Európy okrem iného mohutný prúd narkotík. Politickí teroristi, ktorí by spôsobili svojími činmi nepríjemný rozruch a zvýšili by aktivitu talianskej polície, sú nežiadúcim elementom, pretože škodia biznisu. Pravdepodobne preto žiaden z členov džihádistických skupín nebude riskovať konflikt s talianskou mafiou či skupinami arabsko-afrického zločineckého podsvetia, cesta do raja k zurčiacemu potoku a stádu prítulných panien by totiž v takom prípade bola veľmi dlhá a nesmierne bolestivá.

Alexander Belov