Z SOS dedinky pre deti v pásme Gazy zostali len trosky

„Stratili sme našu detskú dedinku.“ V hlasovej správe z pásma Gazy opisuje Reem Alrequebová svoje prvé dojmy z návratu do Rafahu, prvýkrát po niekoľkých mesiacoch.

Nič nestojí, hovorí úradujúca riaditeľka SOS detskej dedinky v pásme Gazy. Bola pôvodne miestom pre deti v núdzi a teraz je len obrovskou hromadou sutín. Alrequebová uvádza, že jej je z to ho ťažko a že mnohí jej kolegovia plakali.

Keď sa tam boje zintenzívnili, všetci opatrovatelia, lekári a učitelia utiekli v marci do mesta Khan Yunis, kde sú odvtedy ubytovaní v stanovom a tábore. Ale aj tam sa opakovane dostali do nebezpečenstva, hovorí Alrequebová. Naposledy pred niekoľkými týždňami sa neďaleko od nich bombardovalo – časti vybuchnutých rakiet dopadli priamo do tábora. Našťastie nikto nebol zranený, uvádza denník Tagesschau.

Pre deti a opatrovateľov to bol život v strachu po dlhé mesiace. Predovšetkým deti boli priamo vystavené krutostiam vojny. O to väčšia bola podľa riaditeľky Alrequebovej radosť, keď bolo minulý týždeň oznámené prímerie.

“Ani neviem opísať, ako sme boli v tábore šťastní, keď sme sa o tom dozvedeli. Deti boli veľmi nadšené, kričali a plakali. Žiť bez strachu a bombardovania, bez obáv zo straty blízkych a rodiny, to je pre všetkých tu v tábore splnený sen. Prímerie nám dáva šancu vyhľadať príbuzných detí a dať ich dohromady,” hovorí.

Vojna v pásme Gazy rozdelila tisíce rodín. SOS detská dedinka v Gaze, ktorú spravuje nadácia v Nemecku, sa ujala mnohých osirelých alebo osamelých detí. Alrequebová dúfa, že prímerie, ktoré má trvať ešte takmer šesť týždňov, umožní, aby sa do detskej dediny dostalo viac dodávok pomoci.

Predovšetkým však dúfa, že deti budú môcť žiť bez strachu: „To, čo potrebujeme najsúrnejšie a čo si najviac želáme, je bezpečnosť.“

Tak ako mnohí iní v pásme Gazy, aj Alrequebová a jej kolegovia z SOS detskej dedinky sa teraz, v dňoch prímeria vydávajú hľadať rodinu, ale aj sa pozrieť, čo ešte zostalo stáť.

36-ročná Palestínčanka si nerobí ilúzie, že toho nebude veľa. Po tom, ako izraelská armáda opustila jej rodné mesto Khan Yunis, prvýkrát videla rozsah zničenia, hovorí:

„Nenašla som cestu k svojmu domovu. Nepoznávala som už to mesto.“

Tak to bolo aj keď uvidela bývalú SOS detskú dedinku, ktorá teraz leží v troskách a popole. A napriek tomu sa Palestínčanka nevzdala nádeje, že by niekdy v Rafahu mohla začať odznova. „Možno budeme môcť detskú dedinku vybudovať znova,“ hovorí. Že sa toto želanie naplní, je vzhľadom na skazu a hory trosiek v Rafahu ťažké si len predstaviť.