Willem Jacobus Eijk – lekár, teológ a kardinál, ktorý obhajuje život v sekularizovanom Holandsku

Detstvo medzi dvoma tradíciami

Willem Jacobus Eijk sa narodil 22. júna 1953 v Duivendrechte neďaleko Amsterdamu. Vyrastal v rodine, kde sa stretávali dve kresťanské tradície – jeho otec bol protestant a matka katolíčka.

Táto skúsenosť mu už od detstva umožnila lepšie chápať rozdielne pohľady na vieru a naučila ho viesť dialóg bez straty vlastného presvedčenia.

Počas dospievania prejavoval záujem o vedu aj náboženstvo, čo neskôr viedlo k netradičnej kombinácii medicínskeho a teologického vzdelania.

Od medicíny ku kňazstvu

Najprv vyštudoval medicínu na Amsterdamskej univerzite. Štúdium ukončil v roku 1978 a začal pracovať ako lekár v odbore vnútorného lekárstva.

Popri medicíne však cítil aj silné duchovné povolanie. Vstúpil do seminára a súčasne sa začal venovať medicínskej etike na Leidenskej univerzite.

Za kňaza bol vysvätený 1. júna 1985.

Počas prvých rokov kňazskej služby pokračoval v akademickej práci a získal doktorát z medicíny. Vo svojej dizertačnej práci sa venoval problematike eutanázie, ktorá sa už v tom čase stala jednou z najdiskutovanejších etických tém v Holandsku.

Teológ a odborník na bioetiku

V roku 1990 bol vyslaný do Ríma, kde študoval morálnu teológiu a filozofiu na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského – Angelicum. Súčasne získal aj teologické vzdelanie na Lateránskej univerzite.

Po návrate pôsobil ako profesor morálnej teológie a etiky v Holandsku aj vo Švajčiarsku. Stal sa uznávaným odborníkom na bioetiku, otázky ochrany života a medicínskej morálky.

Bol spoluzakladateľom organizácií venujúcich sa katolíckej medicínskej etike a v rokoch 1997 až 2000 pôsobil ako člen Medzinárodnej teologickej komisie pri Svätej stolici.

Biskup v čase sekularizácie

Dňa 17. júla 1999 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa diecézy Groningen-Leeuwarden. Biskupskú vysviacku prijal 6. novembra 1999.

Jeho služba sa odohrávala v období, keď Holandsko zažívalo jeden z najrýchlejších procesov sekularizácie v Európe. Počet praktizujúcich veriacich prudko klesal a mnohé farnosti zápasili s nedostatkom duchovných povolaní.

Napriek týmto okolnostiam sa usiloval o obnovu viery prostredníctvom katechézy, eucharistickej úcty a novej evanjelizácie.

Arcibiskup Utrechtu a kardinál

Dňa 11. decembra 2007 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za arcibiskupa Utrechtu, najvýznamnejšej katolíckej diecézy v Holandsku.

V roku 2011 bol zvolený za predsedu Holandskej biskupskej konferencie a o rok neskôr ho Benedikt XVI. kreoval za kardinála.

Ako arcibiskup musel čeliť náročným rozhodnutiam vrátane reorganizácie farností a zatvárania kostolov v dôsledku poklesu počtu veriacich. Hoci tieto kroky vyvolávali kritiku, snažil sa ich realizovať v dialógu s miestnymi komunitami.

Obranca života a rodiny

Kardinál Eijk sa stal známym najmä ako jeden z najvýznamnejších katolíckych odborníkov na bioetiku.

Dlhodobo vystupuje proti eutanázii, asistovanej samovražde, umelému oplodneniu a ďalším praktikám, ktoré podľa neho odporujú dôstojnosti ľudského života.

Rovnako dôsledne obhajuje katolícke učenie o manželstve ako zväzku muža a ženy a o nerozlučiteľnosti manželstva. Napriek jasným postojom je známy kultivovaným spôsobom komunikácie a snahou viesť diskusiu bez zbytočných konfliktov.

Viera v čase krízy

Kardinál Eijk často upozorňuje, že Európa čelí nielen demografickej či kultúrnej kríze, ale predovšetkým kríze viery.

Zdôrazňuje potrebu osobného vzťahu s Kristom, význam Eucharistie a úlohu rodiny pri odovzdávaní viery ďalším generáciám.

Je presvedčený, že iba návrat k duchovným koreňom môže priniesť skutočnú obnovu západnej spoločnosti.

Odkaz kardinála Eijka

Willem Jacobus Eijk predstavuje výnimočné spojenie lekára, vedca, teológa a pastiera.

Počas svojho života spojil odborné poznatky medicíny s kresťanskou morálkou a stal sa jedným z najuznávanejších hlasov Katolíckej cirkvi v oblasti bioetiky.

V prostredí, kde je kresťanstvo často vytláčané na okraj spoločnosti, zostáva príkladom človeka, ktorý sa nebojí obhajovať hodnotu ľudského života a pravdy viery, aj keď to nie je populárne.

Práve preto patrí medzi najvýznamnejších súčasných kardinálov Katolíckej cirkvi.