Čo znamenajú stretnutia prezidentov Ruska a Iránu s lídrami Číny a Indie

Čo vlastne je ŠOS?

Šanghajská organizácia pre spoluprácu (skrátene ŠOS) je regionálna medzivládna organizácia, ktorú 15. júna 2001 založili predstavitelia Číny, Ruska, Kazachstanu, Tadžikistanu, Kirgizska a Uzbekistanu. India a Pakistan sa stali riadnymi členmi ŠOS v roku 2017 na samite v Astane. Irán sa stal riadnym členom v roku 2023 a Bielorusko v roku 2024. S rozširovaním ŠOS začala hrať čoraz výraznejšiu úlohu ako protiváha politických a vojenských zoskupení na čele so Západom. ŠOS nie je vojenská aliancia (ako napríklad NATO), ani otvorené bezpečnostné fórum (ako napríklad ASEAN), ale zaujíma neutrálnu pozíciu. Za hlavné ciele organizácie boli vyhlásené: posilnenie stability a bezpečnosti v širšom regióne, boj proti terorizmu, separatizmu a extrémizmu, boj proti obchodu s drogami, hospodárska spolupráca, partnerstvo v oblasti energetickej, vedeckej a kultúrnej spolupráce. Štatút pozorovateľa má Mongolsko a Afganistan. Partnerský dialóg so Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu vedú Arménsko, Azerbajdžan, Kambodža, Nepál, Srí Lanka a Turecko.

Obchodno-ekonomická spolupráca: Putin a Si Ťin-pching sa nerozprávali o Ukrajine

Na včerajšom stretnutí v Biškeku sa predseda Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimír Putin zamerali predovšetkým na otázky hospodárstva a obchodu. Vyhlásil to tlačový tajomník ruského lídra Dmitrij Peskov. „Hovorili sme hlavne o bilaterálnych vzťahoch, o celom rozsahu obchodno-ekonomickej spolupráce, o ktorej sa samozrejme z pochopiteľných dôvodov nemôže hovoriť verejne. A stručne sme si vymenili názory na kľúčové otázky medzinárodnej agendy,“ povedal Peskov. Ukrajinská kríza sa spomínala len okrajovo, vlastne sa o nej skoro vôbec nediskutovalo.“

Peskov pritom veľmi kladne zhodnotil uplynulé rokovania a uviedol, že prebehli „v priateľskej atmosfére“. Ako informoval EADaily, hoci spoločnosti Gazprom a čínska CNPC potvrdili svoj zámer vybudovať plynovod „Sila Sibíri – 2“ v právne záväznom memorande, konkrétne termíny realizácie projektu stále nie sú stanovené. Hlavnými prekážkami naďalej zostávajú snaha Číny čo najviac znížiť cenu nakupovaného plynu, objemy budúcich nákupov a optimálna trasa plynovodu. Ruský prezident Vladimír Putin označil partnerstvo oboch krajín za vzor medzivládnych vzťahov. Strategická spolupráca medzi Moskvou a Pekingom je založená na pevných tradíciách priateľstva, rešpektovaní suverenity a vzájomnej prospešnosti v podmienkach zložitej geopolitickej situácie, uviedol Putin.

„Dnes, v podmienkach zložitej geopolitickej situácie, je komplexné partnerstvo a strategická spolupráca medzi Ruskom a Čínou vzorom medzivládnych vzťahov. Ich základom sú pevné tradície priateľstva, rešpektovanie suverenity, rovnosti a vzájomnej prospešnosti,“ zdôraznil prezident. Podľa jeho slov sa spolupráca medzi Moskvou a Pekingom úspešne rozvíja vo všetkých oblastiach, vrátane ekonomiky. Strany realizujú veľké spoločné projekty v energetike, priemysle, kozmickom, dopravnom a logistickom sektore. Putin tiež poukázal na spustenie prvej pravidelnej plavby čínskej kontajnerovej lode po Severnej morskej ceste, ku ktorej došlo v polovici augusta. Okrem toho prezident upozornil na výrazný nárast vzájomných dodávok poľnohospodárskych produktov, ktorý dosiahol 34 %. Oficiálne rokovania lídrov oboch štátov v čínskom hlavnom meste trvali takmer tri hodiny. Predseda ČĽR Si Ťin-pching na záver stretnutia konštatoval, že bilaterálna spolupráca dosiahla novú úroveň.

Podpora pre Rusko aj Irán a rastúci vplyv Číny

Aj iránsky prezident Masúd Pezeškian odcestoval do Biškeku, aby sa zúčastnil dvojdňového samitu ŠOS. Samit poskytuje Rusku a Iránu príležitosť preukázať, že disponujú alternatívnymi zdrojmi podpory na pozadí snáh Západu o ich izoláciu. V centre pozornosti je najvplyvnejší účastník samitu – predseda ČĽR Si Ťin-pching. Žiadna iná krajina nezohrala takú dôležitú úlohu pri podpore ruskej a iránskej ekonomiky a ich vojenských snáh ako Čína. Peking tiež oslabil snahy USA a ich spojencov vyvíjať ekonomický tlak na Rusko a Irán, pričom využil svoj značný geopolitický a ekonomický vplyv. K tomu prispieva aj postavenie Číny ako najväčšieho svetového dovozcu ropy a vývozcu spotrebného tovaru. Vojny prispeli k ďalšiemu posilneniu už aj tak rastúceho vplyvu Číny. Hlavný súper Si Ťin-pchinga – Spojené štáty – je zaneprázdnený vojnou v Iráne a obmedzil svoju vojenskú prítomnosť v Ázii a v Európe. Minulý mesiac Si Ťin-pching dokázal tiež ignorovať hrozby prezidenta Trumpa, že uštedrí „ekonomický úder“ krajinám, ktoré podporujú Teherán.

Vplyv USA slabne

Samit ukazuje, že ekonomický tlak zo strany USA má svoje limity. Rusku a Iránu sa podarilo zachovať dôležité vzťahy s nezápadnými krajinami, ktoré im v rôznych obdobiach poskytovali podporu. Obom krajinám sa tiež podarilo dlhšie, než predpokladali niektorí západní predstavitelia, vyrovnať sa s dôsledkami vnútorných konfliktov. Lídri krajín, ktorí sa zúčastnili samitu ŠOS, pomohli ruskému prezidentovi pokračovať v špeciálnej vojenskej operácii (SVO) na Ukrajine, ktorá trvá už piaty rok. Krátko po začatí SVO v roku 2022 dodal Irán Rusku bezpilotné lietadlá „Šahíd“ a pomohol Moskve naštartovať ich výrobu na svojom území.

Krajiny Strednej Ázie sa pre Rusko stali kľúčovými smermi obchodu a platobného styku, čo mu umožňuje úspešne obchádzať západné sankcie. Irán tiež využíva tento región ako alternatívnu trasu pre dovoz napriek americkej blokáde. V posledných týždňoch začali India, Kazachstan a Bielorusko dodávať benzín do Ruska po tom, čo ukrajinské údery na veľké vzdialenosti vyradili z prevádzky viacero ruských ropných rafinérií.

Význam ŠOS pre Indiu stúpa 

Po začatí vojenskej operácie sa India stala jedným z najväčších odberateľov ruskej ropy. Hoci objem dovozu klesol v dôsledku tlaku zo strany Trumpa a nových sankcií USA proti ruským ropným spoločnostiam, vojna USA s Iránom vyvolala otrasy na svetovom ropnom trhu a opäť podnietila indických dodávateľov k nákupu ruskej ropy. ŠOS dnes pre Indiu znamená oveľa viac ako kedykoľvek predtým. India aktívne prehodnocuje svoju eurázijskú stratégiu na pozadí posilňovania regionálnej integrácie, píše Indian Express. Odklon od rétoriky konfrontácie v prospech konštruktívneho programu v rámci ŠOS umožní Naí Dillí posilniť svoje pozície pred samitom BRICS a nadviazať priame vzťahy so stredoázijskými partnermi.

Návštevy premiéra Modího v Taškente na bilaterálne stretnutie, ako aj v Biškeku na samite ŠOS, sa stali ďalšou cennou príležitosťou na prehodnotenie stratégie Indie v Strednej Ázii, jej účasti v Šanghajskej organizácii a širšej spolupráce s Euráziou. Jeho stretnutia s ďalšími lídrami v rámci koncepcie „šanghajského ducha“ môžu tiež pripraviť pôdu pre vecné diskusie na nadchádzajúcom samite BRICS v Naí Dillí. Posledných tridsať rokov sa India snažila prehĺbiť spoluprácu s týmto rozsiahlym susedným regiónom, výsledky však vo väčšine prípadov nesplnili očakávania.

Dôvody sú dobre známe. Zložité vzťahy s Pakistanom a pretrvávajúca nestabilita v Afganistane výrazne obmedzili priame dopravné spojenia. Z tohto dôvodu zostali mnohé ambície Indie v oblasti obchodného a energetického partnerstva nenaplnené. Alternatívne trasy cez Irán sa takisto stretli s ťažkosťami v dôsledku sankcií a ďalších obmedzení. Aktívny a konštruktívny program rokovaní v Biškeku prispeje k zlepšeniu vyhliadok na nadchádzajúci samit BRICS, k posilneniu obnovy indicko-čínskych vzťahov a k prehĺbeniu integrácie Naí Dillí s Eurázijskou ekonomickou úniou. Okrem toho toto stretnutie pomôže pri organizácii nasledujúceho predsedníctva v ŠOS pod vedením Pakistanu.

Čína drží hlavné tromfy

Čína zostáva najväčším odberateľom ruskej a iránskej ropy. Už štyri a pol roka dodáva Peking do Moskvy širokú škálu tovaru – od automobilov a odevov až po dôležité elektronické komponenty, ktoré ruský priemysel využíva na výrobu bezpilotných lietadiel a inej výzbroje. Vzťahy medzi Si Ťin-pchingom a Putinom sa čoraz viac vyvíjajú v prospech Pekingu. Západné sankcie súvisiace s konfliktom na Ukrajine umožnili Číne nakupovať ruskú ropu za znížené ceny, čo pomohlo zmierniť dôsledky blokády Hormuzského prielivu. Dokonca aj miesto konania samitu ŠOS ukazuje, do akej miery vzrástol vplyv Číny na Rusko. Kirgizsko – bývalá sovietska republika – bolo dlho pod silným vplyvom Moskvy. V posledných rokoch však vplyv Číny v krajine výrazne vzrástol a päť štátov Strednej Ázie začalo po vypuknutí konfliktu na Ukrajine užšie spolupracovať.

V pondelok počas stretnutia s kirgizským prezidentom Sadyrom Žaparovom predseda ČĽR Si Ťin-pching vyhlásil, že vzťahy medzi Čínou a Kirgizskom „postúpili na novú úroveň“ a spolupráca oboch krajín „sa úspešne rozvíja vo všetkých oblastiach“. Hlavným cieľom Si Ťin-pchinga na samite ŠOS je posilnenie svojho vplyvu medzi nezápadnými krajinami a boj proti tomu, čo nazýva hegemóniou USA. Pri tom však bude Peking pravdepodobne opatrný, pokiaľ ide o rozsah podpory Iránu.

S USA po tenkom ľade

Čínsky líder si nemôže dovoliť zhoršiť vzťahy s Trumpom menej ako mesiac pred plánovanou cestou do Washingtonu, kde má v úmysle predĺžiť krehké ekonomické prímerie medzi Spojenými štátmi a Čínou. Pred návštevou USA absolvuje Si Ťin-pching štátne návštevy v Egypte a Indii. Podľa analytikov má séria zahraničných ciest Si Ťin-pchinga pred stretnutím s Trumpom zdôrazniť jeho úlohu vplyvného svetového lídra na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov USA s inými krajinami za vlády Donalda Trumpa. „Zdá sa, že Si Ťin-pching sa snaží ukázať, že Čína má priateľov a možnosti spolupráce po celom svete v čase, keď sa Washington vzďaľuje od mnohých svojich spojencov“, —uviedol Julian Gewirtz, ktorý predtým zastával funkciu riaditeľa pre Čínu v Rade národnej bezpečnosti USA za Bidenovej administratívy.

„Diplomatická aktivita Si Ťin-pchinga má za cieľ demonštrovať jasnejší a presvedčivejší obraz rastúceho vplyvu Číny. Peking bude môcť posilniť svoje pozície v Eurázii a v krajinách globálneho Juhu, vytvárať medzinárodné inštitúcie v súlade so svojimi záujmami a následne vycestovať do Washingtonu, kde ho prijme americký prezident,“ poznamenal.

Prečítajte si tiež:

• Módí rokoval s Putinom. V centre pozornosti bola aj vojna
• Odkaz? Rusko po návšteve šéfa CIA otestovalo medzikontinentálnu raketu