Najväčšia genocída Slovanov v dejinách

Generalplan Ost začal vznikať práve po začiatku vojny v roku 1939. „Zahŕňal” etnické čistky Židov, Rómov, či baltských národov, a v najväčšom počte národov slovanských.

Hovorí sa o pláne vyhladiť až 60 miliónov Slovanov kombináciou vyvražďovania, systematických hladomorov či pochodov smrti. Ďalšie desiatky miliónov by boli vysídlené za Ural či ponemčené.

Aj napriek prehre vo vojne sa Nemcom „podarilo” v rámci tohto plánu vyvraždiť 11 až 12 miliónov slovanských civilistov (čo je dvojnásobne vyšší počet ako pri Holokauste), pričom celkový počet zabitých Slovanov je ešte o niekoľko miliónov vyšší.

Rozsah nemeckých plánov zostáva desivý.

Len v rámci Hungerplanu (Hladový plán či Backeho plán) chceli systematickým hladomorom vyhladiť minimálne 30 miliónov občanov ZSSR, keď predpokladali, že v treťom roku vojny bude Wehrmacht plne zásobovaný z obsadeného sovietskeho územia.

Pri vysídľovaní za Ural, kde mali byť deportovaní najmä Rusi, ale aj Bielorusi či Ukrajinci, odhadovali (želali si) Nemci, že by počas „pochodov smrti” malo zomrieť 30 miliónov ľudí.

Slovania totiž podľa nacistov nemali čo hľadať v ich Veľkogermánskej ríši nemeckého národa, ktorá mala siahať až po líniu Archangeľsk – Astrachan. Maximálne tak dočasne ako otroci pracujúci pre Nemcov (pre populáciu vykonávajúcu otrocké práce plánovali Nemci zaviesť masové sterilizácie).

Nemci sa na základe svojich genocídnych rasových teórií správali aj k vojnovým zajatcom, keď Slovanov považovali narozdiel od Britov či Američanov za podľudí.

Z britských a amerických (i keď z menšieho celkového počtu) vojakov zomrelo dokopy v nemeckom zajatí 8 300 osôb.

Sovietskych vojakov, ku ktorým sa Nemci správali neporovnateľne horšie, zomrelo v zajatí až 3,3 milióna.

Z oblastí, ktoré mali podľa plánov nacistov v rámci teórii „Lebensraum” a „Drang nach Osten” obývať Nemci, malo byť odstránených (zabitých či vysídlených) asi 80 miliónov Rusov, 80 až 85 % Poliakov, 75 % Bielorusov, 65 % Ukrajincov, či minimálne 50 % Čechov. Zvyšok mohol byť ponemčený.

Vo vyhladzovaco – vysídľovacom pláne Generalplanu Ost čakal podobný osud aj niektoré neslovanské národy ako Litovcov, Lotyšov či Estóncov.

Nepomohla by ani kolaborácia, a podobný osud by postupom času čakal aj Slovákov. Už v roku 1940 po „rasovom a demografickom prieskume” Günthera Panckeho, hovorili Nemci o presídlení stotisíc nemeckých osadníkov na Slovensko. Karpatskí Nemci mali postupne tvoriť väčšinu obyvateľstva, a Slováci mali byť „absorbovaní” – ponemčení alebo deportovaní. Územie Slovenska bolo v nemeckých plánoch bezvýhradne ich životným priestorom.

A predpokladám, že ani takým chorvátskym Ustašovcom by po nemeckom víťazstve nepomohlo, že zapreli svoj slovanský pôvod a tvrdili, že sú potomkovia Gótov.

Zopakujem, že keď sa v súvislosti s Druhou svetovou vojnou pripomína Holokaust, mal by sa pripomenúť aj Generalplan Ost – plán Nemcov na „vyčistenie” strednej a východnej Európy od Slovanov, ktorý zahŕňal vyvraždenie, vysídlenie a germanizáciu desiatok miliónov obyvateľov slovanského pôvodu.