Pri nových jadrových elektrárňach bude kľúčové chladenie

„Prvou otázkou musí byť chladenie,“ povedal Nosko. Pri prietočnom chladení je elektráreň závislá od okamžitého prietoku, hladiny a teploty rieky. Pri extrémnom suchu a vysokých teplotách sa preto tento systém dostáva pod výraznejší tlak. Chladiace veže alebo hybridné systémy podľa Noska závislosť od aktuálnych podmienok v rieke výrazne znižujú, hoci ju nemusia úplne odstrániť.

Ďalšou možnosťou je suché chladenie. To spotrebuje veľmi málo vody, má však vyššie investičné náklady a najmä počas horúčav znižuje účinnosť elektrárne.

Pri nových jadrových projektoch by sa preto nemalo posudzovať iba to, či má lokalita dostatok vody podľa dnešných podmienok. Do návrhu elektrárne a výberu lokality treba zahrnúť aj možné hydrologické podmienky počas celej plánovanej životnosti zdroja.

Nosko zároveň upozorňuje, že problém nemožno posudzovať iba na úrovni jednotlivých elektrární. „Najzásadnejšia lekcia roku 2026 je podľa mňa o systémovom riziku,“ uviedol.

Podľa experta nejde iba o odolnosť jedného reaktora alebo jedného spôsobu chladenia, ale o odolnosť celého regionálneho energetického systému voči spoločnej klimatickej udalosti, ktorá môže súčasne ovplyvniť výrobu aj dopyt po elektrine.