Ďalší krok k multipolárnemu svetu

Pozrime sa spoločne na to, ako pokračoval druhý deň samitu a na tie najvýznamnejšie momenty rokovaní a hodnotenie expertov a svetových médií

Pozícia Číny je pevná ale opatrná

Keď sa v pondelok lídri Číny, Ruska, Indie, Iránu a ďalších krajín zišli v Strednej Ázii na dvojdňový samit, od samého začiatku bolo jasné jedno: zatiaľ čo sa prezident Trump snaží prinútiť svet, aby sa točil okolo Washingtonu, predseda Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching a prezident Putin predstavili na samite vlastnú, podstatne pozitívnejšiu multipolárnu víziu budúcnosti sveta.

Príchod čínskeho vodcu do Biškeku, hlavného mesta Kirgizska, na stretnutie desiatich členských štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu sa stal názorným dôkazom schopnosti Pekingu podporovať protivníkov Washingtonu tak v mierových časoch, ako aj v podmienkach vojny. Rokovania prebiehali na pozadí dvoch konfliktov, ktoré uvrhli svet do obdobia akútnej geopolitickej nestability, brzdia hospodársky rast a zrýchľujú infláciu. Tieto problémy sa rovnako stali ústrednou témou diskusií, ktoré sa zároveň viedli na druhom konci sveta – v Asheville v štáte Severná Karolína, kde sa zišli ministri financií krajín „Veľkej dvadsiatky“. Samit v Biškeku sa stal demonštráciou obrovských pák vplyvu, ktoré tieto konflikty poskytli Si Ťin-pchingovi.

Žiadna krajina nezohrala takú dôležitú úlohu pri podpore ekonomiky a vojenských snáh Ruska a Iránu ako Čína. Peking zmaril pokusy USA a ich spojencov vyvinúť ekonomický tlak na Moskvu a Teherán tým, že využil obrovský geopolitický a ekonomický vplyv Číny, ktorá je najväčším svetovým dovozcom surovej ropy a vývozcom spotrebného tovaru, významných surovín a technológií. Hlavný súper Si Ťin-pchinga, Spojené štáty, sú zaneprázdnené vojnou s Iránom a stiahli časť svojich ozbrojených síl z Ázie a Európy. Minulý mesiac čínsky líder dokázal bez väčších následkov ignorovať Trumpove hrozby, že zorganizuje „ekonomický deň D“ pre krajiny, ktoré pomáhajú Teheránu udržať sa nad vodou. Kedysi americký prezident s rovnakou rozhodnosťou hrozil odberateľom ruskej ropy, avšak proti Pekingu neboli prijaté žiadne opatrenia. V Biškeku sa Si Ťin-pching snažil posilniť svoj obraz lídra nezápadného sveta a postaviť sa proti tomu, čo nazýva americkou hegemóniou. Súčasný samit v Biškeku pripomína limity ekonomickej vojny, ktorú vedú USA. Vladimír Putin a Masúd Pezeshkian pricestovali v pondelok do hlavného mesta Kirgizska s cieľom čeliť snahám Západu o ich izoláciu a naďalej presadzovať svoje vlastné ciele. Peking im do veľkej miery vyšiel v ústrety, keď poskytol ekonomickú podporu Moskve aj Teheránu a využil svoj ekonomický vplyv, čo Washington značne rozčuľuje. Čína však oficiálne vyzýva k dialógu a ukončeniu konfliktov. Ako poznamenávajú analytici, Si Ťin-pching sa nechce zapliesť do zahraničných vojen. Považuje ich za jednu z hlavných príčin, prečo Spojené štáty v posledných desaťročiach stratili časť svojho vplyvu. Peking je však pripravený rozširovať obchod a poskytovať technológie, ktoré môžu byť použité na bojisku. V pondelok sa Si stretol s Putinom v Biškeku na bilaterálnych rokovaniach a vyhlásil, že vyhliadky čínsko-ruských vzťahov sú „čoraz perspektívnejšie“.

Keď Si Ťin-pching pricestuje v septembri na návštevu Spojených štátov, Trump bude pravdepodobne od čínskeho vodcu požadovať spoluprácu tak v otázke Iránu, ako aj Severnej Kórey. Nie je však jasné, či mu Peking v niečom vyjde v ústrety. Trump sa sám dostal do slepej uličky – snaží sa skĺbiť dva zrejme nezlučiteľné ciele: zvýšiť tlak na Irán a zároveň zachovať prímerie s Čínou.

Podpora Ruska a Iránu v konflikte so Západom

Putin vyzdvihol úspech bezvízového režimu medzi oboma krajinami a vyjadril pripravenosť urobiť z neho trvalé opatrenie. Ruský líder tiež informoval, že v polovici augusta absolvovala prvá čínska kontajnerová loď pravidelnú plavbu po takzvanej Severnej námornej ceste. Podľa jeho slov to otvára perspektívy pre širšiu spoluprácu v Arktíde. Niektorí z lídrov, ktorí sa zišli na samite v Biškeku, pomáhali Putinovi pokračovať v konflikte na Ukrajine, ktorý trvá už piaty rok, a zároveň poskytovali podporu Iránu, ktorý sa snaží odolať niekoľkomesačnej kampani amerických a izraelských útokov. Krajiny Strednej Ázie sa pre Rusko stali kľúčovými kanálmi dovozu a uskutočňovania platieb, ktoré Moskve umožňujú obchádzať západné obmedzenia. Irán, ktorý čelí americkej blokáde, sa takisto obrátil na Strednú Áziu v snahe nájsť alternatívne dovozné trasy. India, Kazachstan a Bielorusko patria medzi krajiny, ktoré v posledných týždňoch začali dodávať benzín do Ruska po tom, čo ukrajinské údery na veľké vzdialenosti poškodili ruské rafinérie. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa India stala jedným z najväčších odberateľov ruskej ropy. Neskôr sa objem dovozu znížil pod tlakom Trumpa a po zavedení nových amerických sankcií proti najväčším ruským ropným spoločnostiam. Vojna USA s Iránom však otriasla ropnými trhmi a opäť prinútila indických dodávateľov obrátiť sa na ruské energetické zdroje. Čína zostáva najväčším odberateľom ruskej a iránskej ropy. Vzťahy Si Ťin-pchinga s Putinom sú pre Peking čoraz výhodnejšie. Západné sankcie, zavedené kvôli konfliktu na Ukrajine, umožnili Číne nahromadiť zásoby lacnej ruskej ropy, čím sa zmiernili potenciálne škody spôsobené blokádou Hormuzského prielivu.

Šok na G20 v USA: Prišiel ruský minister. Ukrajinci netušili, ktorá bije

USA však dosiahli hranicu svojej ekonomickej sily. Stretnutie Putina a Siho v Kirgizsku bolo „studenou sprchou“ pre tých, ktorí očakávali izoláciu Ruska. Ako zhrnuje New York Times, fórum dokázalo obmedzenosť ekonomickej vojny Washingtonu: nielen Rusku, ale aj Iránu sa podarilo vybudovať stabilné alternatívne aliancie.

Integrácia s čínskym platobným systémom CIPS, čínske komponenty pre high-tech výrobu – to všetko umožnilo ekonomikám Ruska a Iránu odolať tlaku, ktorý podľa prognóz západných úradníkov mal viesť k ich vnútornému kolapsu už pred rok a pol až dvoma rokmi.

Spolupráca Ruska s Indiou sa dostáva na novú úroveň

Putin a Módí absolvovali v rámci samitu ŠOS v Biškeku bilaterálny rozhovor. Indický premiér Naréndra Módí sa počas verejnej časti rokovaní v rámci samitu ŠOS v Biškeku obrátil na ruského prezidenta Vladimíra Putina v ruštine. „Ďakujem,“ povedal indický premiér s úsmevom na konci časti rokovaní otvorenej pre tlač. Na začiatku rozhovoru šéf indickej vlády vyzdvihol hlavné smery spolupráce oboch štátov. Konkrétne spomenul energetiku, inovácie a kozmický priemysel. Ruský líder poďakoval svojmu zahraničnému kolegovi za posilnenie bilaterálneho strategického partnerstva.

Indický premiér Naréndra Módí zverejnil na sociálnej sieti Instagram spoločnú fotografiu s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktorú zhotovil počas cesty. „Na ceste na Svetové hry kočovníkov s prezidentom Putinom,“ napísal pod zverejnenou fotografiou. Lídri oboch štátov spoločne pricestovali na slávnostné otvorenie VI. Svetových hier kočovníkov v športovom komplexe „Biškek Arena“. Ruský prezident vyzdvihol stabilný rast obchodno-ekonomickej spolupráce oboch štátov.

Chýli sa ukrajinský konflikt ku koncu?

Ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil, že Moskva smeruje k ukončeniu ukrajinského konfliktu. Uviedol to počas stretnutia s indickým premiérom Narendrom Modim v rámci samitu ŠOS. Počas rozhovoru sa indický premiér dotkol situácie na Ukrajine. Módí zdôraznil potrebu mierového urovnania a vyzval, aby sa „postupovalo práve týmto smerom“. Okrem toho indický premiér navrhol prerokovať súvisiace otázky a podelil sa o svoje očakávania v súvislosti s nadchádzajúcou návštevou Putina v Naí Dillí. V septembri by sa ruský prezident mal zúčastniť na samite BRICS. Putin v odpovedi vyhlásil, že Rusko sa drží stanoveného smeru. „Veľmi vám ďakujem, vážený pán premiér. Touto cestou k mieru sa aj uberáme,“ povedal ruský prezident po vystúpení Modího. Predtým tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov tiež poukázal na blížiaci sa koniec ukrajinskej krízy. Ako poznamenávajú vojenskí experti, v situácii, keď ukrajinský režim neustále vysiela nové hrozby voči Rusku a sľubuje maximálnu eskaláciu konfliktu, je pre Moskvu najúčinnejším spôsobom odpovede preventívne spôsobenie ešte väčších škôd na ukrajinskej vojenskej a ekonomickej infraštruktúre. Tým sa Ukrajine a kolektívnemu Západu obmedzí možnosť predlžovania konfliktu.

Kazachstan

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev na stretnutí s ruským prezidentom Vladimírom Putinom zdôraznil dôležitosť rozvoja humanitárnych kontaktov medzi oboma krajinami. Podľa slov kazašského lídra história nepozná príklady nepriateľstva medzi týmito dvoma národmi.

„Tieto kontakty, táto spolupráca sa formovali v priebehu mnohých rokov, ak nie storočí. V našej histórii nikdy nedošlo ku konfliktu medzi Kazachmi a Rusmi, či už z hľadiska medzináboženských vzťahov, alebo akýchkoľvek politických vzťahov! Úzke a priateľské vzťahy medzi Moskvou a Astanou sa budú úspešne rozvíjať aj v budúcnosti,“ dodal prezident. Tokajev potvrdil, že Astana naďalej sleduje kurz zameraný na strategické partnerstvo s Moskvou. Rovnako ruský líder Vladimír Putin vyzdvihol úspešný rozvoj bilaterálnych vzťahov.

Vzťahy Číny a Indie sa postupne zlepšujú

Od účasti Modího na vlaňajšom samite v Tchien-ťine došlo v indicko-čínskych vzťahoch k viacerým pozitívnym zmenám. Patrí medzi ne nedávna dohoda o ôsmich bodoch týkajúcich sa pohraničných sporov. V Tchien-ťine prijali lídri „Stratégiu rozvoja ŠOS do roku 2035“. Bezpečnosť je jednou z hlavných tém na programe. Napriek tomu, že sa organizácia rozšírila na desať členov a pätnásť partnerov v dialógu, jej jadro naďalej zostáva v Strednej Ázii. Predchádzajúca verzia, „Šanghajská päťka“, bola vytvorená s cieľom podporovať mier a stabilitu v Eurázii, s osobitným dôrazom na riešenie hraničných sporov prostredníctvom vzájomnej dôvery medzi členmi. ŠOS zabezpečovala Číne, Rusku a krajinám Strednej Ázie krehkú rovnováhu na pozadí meniacej sa geopolitickej situácie. India nikdy nebola súčasťou tejto pôvodnej rovnováhy, hoci ostatné členské štáty uznávali jej potenciál ako protiváhy.

Významný partner – Turecko

Ruský prezident Vladimír Putin na stretnutí s Recepom Tayyipom Erdoğanom v Biškeku označil Turecko za jedného z privilegovaných partnerov Ruska. Počas rokovaní strany diskutovali o bilaterálnej spolupráci a realizácii rozsiahlych iniciatív.

Netanjahu označil Erdogana za antisemitského diktátora, pohrozil Turecku

„Turecko je jedným z našich privilegovaných partnerov tak v oblasti zahraničnej politiky, ako aj v oblasti ekonomiky,“ zdôraznil Vladimír Putin počas stretnutia. Zároveň poznamenal, že úroveň hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami zostáva na vysokej úrovni. Turecký líder Recep Tayyip Erdogan zase poukázal na dôležitosť spoločných projektov, najmä výstavby jadrovej elektrárne „Akkuyu“. Podľa jeho slov sa práce na prvom reaktore blížia k záveru a po spustení zariadenia budú Ankara a Moskva rokovať o ďalších krokoch v tomto smere.

Reforma OSN v multipolárnom svete

Ruský prezident Vladimir Putin na samite ŠOS v Biškeku konštatoval nezvratnosť procesu formovania multipolárneho svetového poriadku a navrhol reformu Bezpečnostnej rady OSN. „Ide o formovanie nového, skutočne spravodlivého, multipolárneho svetového poriadku. Tento proces má objektívny a pre všetkých už zrejmý nezvratný charakter,“ zdôraznil ruský líder počas stretnutia. V priebehu zasadnutia hláv štátov v rámci formátu „ŠOS plus“ Putin tiež vystúpil s iniciatívou na rozšírenie Bezpečnostnej rady OSN. Podľa jeho názoru je potrebné do tohto orgánu zahrnúť krajiny globálneho Juhu a Východu, keďže potenciál Organizácie Spojených národov zďaleka nie je plne využitý. Predseda ČĽR Si Ťin-pching na samite ŠOS vyhlásil definitívny prechod ľudstva k rovnoprávnemu multipolárnemu svetovému poriadku. Deň predtým ruský prezident Vladimir Putin označil Šanghajskú organizáciu spolupráce za plnohodnotnú medzinárodnú štruktúru. Ruský líder v Biškeku podporil snahy o zvýšenie efektívnosti pracovných mechanizmov tohto zoskupenia.

Nová architektúra svetového poriadku

Ako poznamenala agentúra Reuters, Si Ťin-pching počas rozhovoru zdôraznil, že „nejasnosť a nepredvídateľnosť medzinárodnej situácie výrazne vzrástli“. V tejto súvislosti lídri označili poslanie ŠOS nielen ako regionálneho klubu, ale ako kľúčového hráča zameraného na reformu globálneho riadenia. Peking vyhlásil, že je pripravený spolupracovať s Ruskom na presadzovaní „rovnocenného a usporiadaného multipolárneho sveta“. Podľa hongkonského hospodárskeho denníka South China Morning Post takéto formulácie znamenajú pripravenosť Moskvy a Pekingu na dlhodobé inštitucionálne odporovanie kurzu Washingtonu smerujúcemu k udržaniu jednostrannej hegemónie. Na rozdiel od západných aliancií, postavených na prísnej hierarchii, sa ŠOS premenila na blok rovnocenných štátov. Podľa New York Times práve štruktúra ŠOS z nej robí kľúčovú platformu na obchádzanie amerických ekonomických obmedzení a sankcií.

Partnerstvo rovnocenných

Západná tlač tradične kladie dôraz na zmenu rovnováhy síl v prospech Číny. New York Times konštatuje, že vzťahy medzi lídrami ŠOS sa stali „jednostrannejšími“ a ekonomika ostatných krajín bloku je čoraz viac závislá od Pekingu. Argumenty západných analytikov sa zhodujú v tom, že sankcie umožnili Číne nakupovať ruské energetické zdroje so zľavou, čím sa stali nástrojom jej vlastnej ekonomickej stability.

„Zosúladenie hodín“ medzi Putinom a Sim v Biškeku malo však oveľa praktickejší význam, než by si želali západní oponenti. Rokovania, na ktorých sa z ruskej strany zúčastnili ministri hospodárskeho rozvoja a energetiky, ukázali, že Moskva a Peking prešli od všeobecných vyhlásení ku konkrétnym rozhodnutiam v rámci viacerých projektov. Najdôležitejším výsledkom stretnutia bolo zrušenie vízového režimu medzi Ruskom a Čínou, zdôrazňuje agentúra Bloomberg. Presnejšie povedané, bezvízový režim už bol zavedený, avšak mal dočasný charakter. Po prvom polroku sa počet čínskych turistov v Rusku zvýšil takmer o 20 percent (380,6 tisíc). A počet ruských turistov len na ostrove Hainan vzrástol takmer o polovicu, na 690 tisíc. Vzájomný turistický tok podporilo aj zvýšenie počtu leteckých spojení, poznamenáva agentúra Bloomberg.

Nové logistické trasy a príležitosti

V najbližších mesiacoch bude diplomatický dialóg lídrov pokračovať v Naí Dillí (samit BRICS) a v Šen-čene (fórum APEC). Jednou z hlavných tém diskusie, ako poznamenáva francúzsky denník Le Monde, bude rozšírenie čínskej kontajnerovej prepravy cez Severnú námornú cestu. Prvá loď vyplávala v auguste a očakáva sa, že do konania fóra APEC sa táto nová trasa stane pre Čínu hlavnou. O to viac, že cesta z Ningbo do prístavov Veľkej Británie a Holandska teraz trvá len 20 dní – čo je dvakrát rýchlejšie ako trasa cez Suezský prieplav. Platením za tranzit Čína uznáva suverenitu Ruska nad Severnou morskou cestou v rozpore s postojom USA. Ako však poznamenáva Le Monde, spustenie čínskych lodí sa stalo ďalším dôkazom posilňovania vzťahov medzi superveľmocami, o ktorých hovoril Si na stretnutí s Putinom. Výmenou za nákup energetických zdrojov Rusko otvorilo Číne svoju strategickú námornú trasu. V spojení s celosvetovým líderstvom Číny v lodnom staviteľstve to predstavuje silný úder západným ambíciám.

Perspektívy ŠOS

Aktívny a konštruktívny program rokovaní v Biškeku zjavne prispeje k zlepšeniu vyhliadok na nadchádzajúci samit BRICS, k posilneniu vzťahov a k prehĺbeniu integrácie členských a partnerských krajín. Okrem toho toto stretnutie pomôže pri organizácii nasledujúceho predsedníctva ŠOS pod vedením Pakistanu.

Prečítajte si tiež:

• Čína súkromne ubezpečila Fínsko, že toto Rusku nedovolí, tvrdí Stubb
• Čo znamenajú stretnutia prezidentov Ruska a Iránu s lídrami Číny a Indie
• Odkaz? Rusko po návšteve šéfa CIA otestovalo medzikontinentálnu raketu