Energetická ombudsmanka: Prečo má byť Zemplín pokusným územím pre veterné elektrárne?

Vláda SR schválila strategický dokument o akceleračných zónach pre veternú energiu, pričom z pôvodne ôsmich navrhovaných oblastí zostala jediná – Pilotná zóna Východ na Zemplíne. Ide o územie v okrese Michalovce, ktoré zasahuje do katastrálnych území obcí Staré, Zbudza, Nacina Ves, Petrovce nad Laborcom, Suché a Lesné.

Položme si zásadnú otázku, prečo štát zo všetkých ôsmich pôvodne vyhodnocovaných lokalít vybral práve jednu. Ak boli všetky lokality vyhodnocované podľa rovnakých odborných kritérií, potom musí byť verejnosti jasné, prečo je vhodný Zemplín. Zatiaľ čo ostatných sedem lokalít nie. Ak naopak odborné a environmentálne dôvody hovoria proti výstavbe veterných elektrární v siedmich lokalitách, je namieste si položiť otázku, prečo má byť výnimkou práve Zemplín.

Takýto postup vytvára dôvodné pochybnosti o rovnosti prístupu štátu, transparentnosti rozhodovania a objektívnosti výberu lokality. Nehovoríme, že samotné schválenie akceleračnej zóny automaticky znamená výstavbu veterných elektrární. Znamená však vytvorenie právneho a strategického rámca, v ktorom sa o ich budúcej výstavbe môže rozhodovať. Aj samotné ministerstvo hospodárstva potvrdzuje, že vymedzenie akceleračnej zóny ešte nie je povolením konkrétneho projektu.

Zemplín by nemal byť „pilotným pokusom“ bez priameho súhlasu jej občanov. Vláda deklaruje, že veterný park na Zemplíne nebude možné presadiť bez súhlasu dotknutej samosprávy. To však nemožno považovať za dostatočnú demokratickú poistku. Preto by bolo vhodné otvoriť odbornú a politickú diskusiu o ústavnom zakotvení povinného miestneho alebo regionálneho referenda pri strategických projektoch, ktoré môžu zásadným spôsobom meniť charakter územia, vrátane rozsiahlych veterných parkov. Ak má byť rozhodnutie skutočne demokratické, nemal by o ňom rozhodovať iba úrad alebo niekoľko komunálnych politikov – rozhodnúť by mali aj ľudia, ktorí v danom území žijú.

Slovensko podľa Michelka veterné parky nepotrebuje, narážajú na odpor verejnosti

Ako chceme rozvíjať cestovný ruch, ak budeme meniť charakter Zemplína? Zemplín nie je iba prázdna mapa vhodná na zakreslenie energetických projektov. Je to región s prírodnými hodnotami, biodiverzitou s potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Preto si položme otázku: Ak chceme na Zemplíne rozvíjať cestovný ruch, prírodnú turistiku a propagovať jeho krajinu, ako do tejto koncepcie zapadá možnosť výstavby rozsiahleho veterného parku?

Samospráva sama osebe nemusí byť dostatočnou poistkou. Navyše nemožno ignorovať fakt, že aj mechanizmy samosprávneho rozhodovania môžu zlyhať. Aktuálna kauza v Kežmarku, kde polícia vyšetrovala manipuláciu s výsledkami tajného hlasovania mestských poslancov a voči dvom poslancom bol navrhnutý postup smerujúci k obžalobe. To je príklad toho, že ani demokratické inštitúcie na miestnej úrovni nie sú imúnne voči zlyhaniam jednotlivcov. Preto nemožno občanom povedať: „Nebojte sa, Vaša samospráva rozhodne správne.“ Ak má ísť o rozhodnutie s potenciálne mnohoročným dopadom na územie, mali by mať občania možnosť rozhodnúť o ňom priamo.

A ak má byť Zemplín skutočne pilotným územím pre veternú energetiku, požadujeme, aby o prípadnej výstavbe rozsiahlych veterných parkov nerozhodovali iba orgány verejnej moci a samosprávy. Avšak posledné slovo by mali mať občania dotknutého územia v transparentnom referende.  Zemplín nesmie byť územím, na ktorom sa bude testovať, čo všetko ešte občania dokážu akceptovať.

Prečítajte si tiež:

• Nie Brusel. Slovensko si samo vybralo veterné mapy
• Budú stavať veterné parky, ktoré občania nechcú? Drucker tvrdí, že skutočnosť je iná. Takáč vydal jasné stanovisko
• Zradia občanov, ktorí parky odmietajú? Slovensko vytipovalo osem oblastí pre veternú energiu