Potraviny môžu opäť zdražovať, slovenskú úrodu zasiahol veľký prepad

Ako hovorí analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš, za horšími výsledkami pritom nie je iba zmenšovanie pestovateľských plôch. Pri kukurici zostala výmera medziročne prakticky nezmenená, no hektárový výnos má klesnúť z 8,2 tony na približne päť ton. Oproti päťročnému priemeru by tak bol nižší takmer o 29 percent. V prípade kukurice preto ide predovšetkým o výrazný pokles produktivity. Pri cukrovej repe sa zase kombinuje približne tretinové zmenšenie pestovateľskej plochy s takmer 30-percentným poklesom hektárového výnosu. Samotný 53-percentný prepad produkcie preto nemožno pripísať iba nepriaznivému počasiu.

Slabšia slovenská úroda však automaticky podľa analytika neznamená, že potraviny v obchodoch zdražejú v rovnakom pomere. Slovensko je súčasťou jednotného európskeho trhu a časť domáceho výpadku možno nahradiť dovozom. Problémom však je, že nepriaznivé podmienky nezasiahli iba slovenských poľnohospodárov. Sucho a vysoké teploty zhoršili vyhliadky viacerých plodín aj v ďalších častiach západnej a strednej Európy. Dovoz tak môže pomôcť vyriešiť nedostatok produkcie, no nemusí automaticky vyriešiť problém vyšších cien. Na európskych komoditných trhoch sa totiž viaceré dôležité plodiny obchodujú výrazne drahšie ako na začiatku roka.

Ceny na svetovom trhu

Novembrový futures kontrakt kukurice na Euronexte sa aktuálne obchoduje približne za 272 eur za tonu, čo predstavuje zhruba 40-percentný nárast oproti začiatku roka. Decembrový kontrakt potravinárskej pšenice je približne na úrovni 251 eur za tonu, teda asi o štvrtinu vyššie než začiatkom roka. Podobný vývoj možno sledovať aj pri cukre. Benchmark bieleho cukru sa aktuálne pohybuje približne na úrovni 525 dolárov za tonu, približne o štvrtinu viac ako na začiatku roka.

Tieto cenové pohyby nemožno pripísať výlučne tohtoročnej úrode. Ceny poľnohospodárskych komodít ovplyvňujú aj vývoj zásob a úrody vo svete, obchodné toky, výmenné kurzy, ceny energií či geopolitická situácia. Ukazujú však, že slabšia slovenská úroda prichádza v čase, keď je nákup viacerých dôležitých komodít na trhu už teraz drahší.

Zvýšenie cien pre chovateľov a možné zdraženie mäsa

Pre spotrebiteľov pritom nemusí byť najdôležitejšia samotná cena kukurice. Jej zdraženie sa môže do cien potravín dostať nepriamo cez krmivá. Kukurica je významnou energetickou zložkou kŕmnych zmesí, takže jej vyššia cena môže zvyšovať náklady chovateľov, najmä pri hydine a ošípaných. Ak by vyššie ceny krmív pretrvali, časť zvýšených nákladov sa môže postupne premietnuť do cien mäsa a vajec.

Tento proces však neprebieha okamžite. Chovatelia môžu určitý čas využívať existujúce zásoby a kontrakty, meniť zloženie krmív alebo absorbovať časť vyšších nákladov vo svojich maržiach. Rast ceny futures kontraktu kukurice preto nemožno mechanicky prepočítať na rovnaké percentuálne zdraženie kuracieho mäsa či vajec. Ak však ceny krmív zostanú vyššie dlhšie, tlak na ceny živočíšnych produktov môže v ďalších mesiacoch zosilnieť.

Osobitným problémom je cukor. Slovenská produkcia cukrovej repy má klesnúť o viac ako polovicu a zároveň sa slabšia produkcia očakáva aj na širšom európskom trhu. Cena bieleho cukru je pritom približne o štvrtinu vyššia ako na začiatku roka. Kombinácia menšej domácej produkcie a drahšieho trhu tak vytvára nepriaznivejšie podmienky.

USA čaká potravinový šok: Amerika bude mať úrodu ako v roku 1919

Ani v tomto prípade však neplatí, že 53-percentný pokles slovenskej produkcie repy automaticky znamená podobné zdraženie cukru v obchodoch. Cenu ovplyvňuje celý európsky a globálny trh a časť chýbajúcej produkcie môže nahradiť dovoz. Ak by však vyššie ceny cukru pretrvali, ich vplyv sa nemusí skončiť pri balenom cukre. Vyššie náklady môžu postupne pocítiť aj výrobcovia cukroviniek, sladených nápojov, pekárenských výrobkov a ďalších spracovaných potravín.

Čo ovplyvňuje cenu chleba

Pri pšenici je zase potrebné rozlišovať medzi cenou samotnej komodity a cenou konečného výrobku. Slovenská produkcia pšenice má klesnúť o 15 percent a cena decembrového kontraktu potravinárskej pšenice je približne o štvrtinu vyššia než na začiatku roka. Vyššie ceny pšenice tak môžu zvyšovať náklady mlynov a pekární, no do ceny chleba sa nepremietajú jedna k jednej. V konečnej cene pečiva totiž nie je zahrnuté iba samotné obilie. Významnú časť nákladov tvoria spracovanie, mzdy, energie, doprava, balenie, distribúcia či obchodná marža. Aj výrazný pohyb ceny pšenice preto nemusí znamenať rovnako výrazné zdraženie chleba v obchodoch.

Tohtoročná situácia tak predstavuje skôr riziko než istotu prudkého zdražovania potravín. Medzi slabšou úrodou a cenovkou v obchode existuje celý rad ďalších článkov. Pokles hektárových výnosov môže obmedziť ponuku, vyšší dopyt po komoditách môže zvýšiť ich trhové ceny a tie následne môžu cez vyššie náklady zasiahnuť poľnohospodárov, chovateľov či spracovateľov.

„Samotná slabá slovenská úroda ešte automaticky neznamená výrazné zdražovanie potravín,“ upozorňuje analytik. Podľa jeho komentára je však dôležité, že slovenský výpadok prichádza v čase, keď počasie zhoršilo vyhliadky produkcie aj v ďalších častiach Európy a ceny viacerých relevantných komodít sú už vyššie ako na začiatku roka.

Pre slovenských spotrebiteľov preto zostáva dôležité najmä to, ako dlho nepriaznivá situácia potrvá. Ak sa vyššie ceny komodít udržia, ich vplyv sa môže s určitým oneskorením premietnuť do nákladov potravinového reťazca. Slabšia úroda sama osebe ešte neznamená skokové zdraženie potravín, kombinácia nižšej produkcie, vyšších cien komodít a problémov s úrodou aj v iných krajinách Európy však zvyšuje riziko ďalšieho tlaku na ceny v obchodoch.