Poľsko posilňuje vlastnú výrobu zbraní: Chce znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov

Rastúce domáce výdavky na obranu

Poľské zákazky od domácich obranných spoločností vrátane spoločných podnikov so stredoeurópskymi firmami dosiahli minulý rok 30,4 miliardy zlotých (8,15 miliardy dolárov). V porovnaní s rokom 2022 ide takmer o štvornásobný nárast. Varšava preto vníma domácu výrobu nielen ako ekonomickú príležitosť, ale čoraz viac aj ako otázku národnej bezpečnosti a odolnosti dodávateľských reťazcov.

Poľsko má tento rok na základné výdavky na obranu vynaložiť približne 53 miliárd eur (61,45 miliardy dolárov), čo predstavuje približne 4,7 percenta HDP. Krajina svoju vojenskú expanziu odôvodňuje najmä blízkosťou k Ukrajine a hodnotením, že Rusko predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu.

Námestník ministra pre štátny majetok Konrad Golota uviedol, že Poľsko buduje najväčšiu pozemnú armádu v Európe. Podľa neho preto nadobúda čoraz väčší význam schopnosť vyrábať vojenské vybavenie priamo v krajine.

Vyváženie amerických systémov miestnou výrobou

Poľsko sa naďalej vo veľkej miere spolieha na moderné americké vojenské systémy vrátane protivzdušných systémov Patriot, tankov Abrams a stíhačiek F-35. Varšava však zároveň požaduje, aby sa bežne spotrebúvané vybavenie, ako munícia, drony a ďalšie bojové systémy, vyrábalo čo najbližšie k domácim ozbrojeným silám.

Vojna na Ukrajine ukázala, ako rýchlo môže moderný konflikt spotrebovať zásoby munície a vojenského vybavenia. Udržanie vlastných výrobných kapacít by preto podľa Varšavy mohlo zabezpečiť stabilné dodávky aj v prípade dlhodobého konfliktu alebo narušenia medzinárodných dodávateľských reťazcov.

Minister obrany a podpredseda vlády Władysław Kosiniak-Kamysz označil nezávislosť dodávateľských reťazcov za kľúčovú pre schopnosť Poľska v prípade potreby udržať dodávky na front.

Stredná Európa sa stáva centrom obranného priemyslu

Poľská stratégia zároveň otvára nové možnosti pre obranné spoločnosti z celej strednej a východnej Európy. Firmy z Česka, Slovenska či Maďarska mali doteraz na poľskom trhu skôr obmedzené zastúpenie, zmena politiky verejného obstarávania však podporuje užšiu regionálnu spoluprácu.

Česká obranná spoločnosť CSG, ktorá patrí medzi významných dodávateľov munície pre Ukrajinu, už podpísala viacero dohôd o rozšírení svojej výrobnej pôsobnosti v Poľsku. Zahŕňajú napríklad transfer technológie na výrobu hnacích látok do spoločnosti MESKO, dcérskej spoločnosti PGZ, ako aj spoluprácu s PGZ pri dronoch, raketách, munícii a obrnených vozidlách.

Poľská dcérska spoločnosť CSG zároveň získala výrobcu obranných komponentov Domar MS. CSG samostatne uzavrela zmluvy v hodnote viac ako 100 miliónov eur so spoločnosťou Dezamet, ktorá patrí pod PGZ, na komponenty používané pri výrobe 155-milimetrovej delostreleckej munície. Ďalšie zmluvy v hodnote 150 miliónov eur podpísala so spoločnosťou Huta Stalowa Wola na vybavenie bojových vozidiel.

Presun obranného priemyslu do susedných krajín

Podobný trend možno sledovať aj pri ďalších európskych spoločnostiach. Poľský výrobca zbraní Grupa Niewiadow pripravuje výrobu 155-milimetrovej munície v spolupráci s francúzskou spoločnosťou KNDS Ammo. Od budúceho roka by mala produkcia dosiahnuť 180 000 nábojov ročne.

PGZ zároveň spolupracuje s estónskou spoločnosťou Frankenburg Technologies na výrobe systémov protivzdušnej obrany s mimoriadne krátkym dosahom v Poľsku. Odborníci tento trend označujú ako „nearshoring“, teda presúvanie kľúčovej výroby bližšie ku krajinám, ktoré budú produkty využívať. Cieľom je zvýšiť odolnosť dodávateľských reťazcov a zároveň zachovať interoperabilitu v rámci NATO.

Nemecko a ďalší regionálni partneri

Svoju prítomnosť v Poľsku rozširuje aj nemecká spoločnosť Rheinmetall. Rastúci dopyt spôsobený poľským programom modernizácie ozbrojených síl bol podľa spoločnosti jedným z dôvodov, prečo v krajine buduje výrobné kapacity a pripravuje regionálne centrum údržby a opráv pozemných bojových systémov.

Varšava zároveň rokuje o prehĺbení spolupráce v oblasti obranného priemyslu so Slovenskom a Maďarskom. Aj tým chce ďalej rozvíjať stredoeurópsku sieť obrannej výroby.

Budovanie strategickej autonómie

Počet príslušníkov poľských ozbrojených síl už prekročil 220 000, čím sa zaradili medzi najpočetnejšie armády v Európe. Varšava zároveň patrí medzi členov NATO, ktorí sa najviac približujú k cieľu aliancie vynakladať do roku 2035 na obranu 5 percent HDP.

Poľsko sa chce čoraz viac zapojiť aj do výroby sofistikovaných vojenských systémov. Ukrajine a Spojeným štátom ponúklo spoluprácu pri spoločnej výrobe rakiet pre protivzdušný systém Patriot.

Táto stratégia však neznamená, že Poľsko upúšťa od amerických vojenských technológií. Varšava sa naopak snaží kombinovať rozsiahle nákupy zahraničných zbraní so silnejšou domácou priemyselnou základňou a regionálnou výrobnou sieťou.

Cieľ Poľska je tak čoraz jasnejší. Zahraničná vojenská technika zostáva dôležitá, no kľúčové dodávky, výrobné kapacity a technologické know-how chce mať Varšava čoraz viac dostupné priamo v Poľsku a v jeho európskom susedstve.

Prečítajte si tiež:

• Po Ukrajine sa Poľsko stáva ďalším bojiskom medzi Západom a Ruskom