„V prípade Nemecka, ktoré je významnou exportnou silou už hotových produktov, najmä automobilov, je tu možnosť, že nastane pokles exportu do Británie. Práve tento druh tovaru bude najviac postihnutý ako následok zvýšených bariér v obchodovaní,“ vysvetlil profesor.

Ďalším znevýhodneným štátom bude podľa analytika Írska republika, ktorá zmeny v obchodovaní pocíti najmä v „potravinárskom priemysle a v spracúvaní potravín“. Dodal taktiež, že ak Británia napokon opustí Úniu bez dohody, práve Írsko bude týmto odchodom postihnuté najviac.

Najmenej sa odchod Británie podľa profesora ekonomicky dotkne menších štátov, najmä v strednej Európe. „Zdá sa však, že niektoré z nich sa obávajú toho, čo môže po brexite nastať v oblastiach bezpečnosti a obrany,“ povedal Whitman.

Situácia nemusí však mať na členské štáty nevyhnutne len negatívny dopad, myslí si profesor. „Brexit môže mať aj benefičné následky, napríklad v rámci pohybu pracovnej sily pre Poľsko. Krajina momentálne pociťuje nedostatok pracovných síl, ktoré však pre svoje hospodárstvo potrebuje. Nielenže odíde z krajiny menej Poliakov, ale môže nastať aj tzv. repatriácia poľských pracovníkov, ktorí emigrovali do Británie za prácou,“ vysvetlil profesor.

Skutočnosť, že EÚ opustil jeden z najväčších a najaktívnejších štátov, bude podľa profesora mať vplyv na „celkové nastavenie Únie“.
„Vytváranie európskej politiky je o budovaní koalície a advokačných skupinách. Ak stratíte štát, v tomto prípade veľmi aktívny členský štát, nevyhnutne sa zmení budúca podoba a fungovanie týchto koalícií na dennej báze,“ povedal.

Podľa analytika dlhodobé následky brexitu ovplyvnia najmä európsky rozpočet, riešenie otázok obrany a politickej integrácie a, samozrejme, vzájomného obchodovania. „Potenciálne nastane aj strata jednoduchšieho prístupu k britského kapitálu, k bankovým expertízam z finančného centra Londýna, finančné firmy už nebudú môcť poskytovať svoje služby voľne po Európe,“ dodal Whitman.

Vyrokovanie jasných obchodných podmienok do konca roka 2020 je prioritou pre obe strany, no nie je to jediná oblasť, na ktorej Únii záleží.

„Rybolov je veľmi dôležitá téma pre niektoré členské štáty, možno viac ako by sa zdalo, ak vezmeme do úvahy veľkosť tohto sektoru v rámci EÚ,“ vysvetlil profesor. Týmito štátmi sú primárne Španielsko a Francúzsko.

Odchod Británie z Únie jej teraz dáva možnosť, aby vyrokovala bilaterálne obchodné dohody s inými štátmi po celom svete. Tými najdôležitejšími sú momentálne pre krajinu Spojené štáty americké a Japonsko, myslí si profesor.

„Japonsko možno dokonca ešte viac ako Spojené štáty, pretože je dôležitým investorom a ešte nesúhlasilo s vytvorením obchodnej dohody, na rozdiel od početných iných štátov, ktoré sa zaviazali uplatniť už existujúce európske obchodné dohody v prípade Británie,“ povedal.
Británia a Spojené štáty americké sa minulý týždeň vyjadrili, že obe strany majú záujem o skoré vyrokovanie dohody a prehĺbenie ich „výnimočného vzťahu“.

„Táto obchodná zmluva by ukázala, že Británia dokáže robiť veci iným spôsobom ako Únia, pretože práve tej sa ešte nepodarilo dosiahnuť takúto dohodu. Bolo by to významným indikátorom schopností Británie, preto táto dohoda pre ňu predstavuje naozaj veľa,“ vysvetlil profesor.

Z americkej obchodnej dohody by profitoval najmä farmaceutický sektor, ktorý tvorí približne 7.7 miliardy libier britského exportu do Spojených štátov, 18 percent celkového vývozu. Informoval o tom portál BBC, odvolávajúc sa na oficiálne čísla Ministerstva pre medzinárodný obchod.

Briti si odchod z Únie odhlasovali v referende 23. júna 2016 v pomere približne 52 percent ku 48 za vystúpenie. Vtedajší konzervatívny premiér David Cameron následne odstúpil z funkcie. Pozície a vedenia brexitových rokovaní sa po voľbách v rámci strany ujala ministerka vnútra Theresa Mayová.

Mayovej sa však nepodarilo dohodu o odchode, vyrokovanej s predstaviteľmi EÚ, presadiť v britskom parlamente ani na tretíkrát a tak po jej rezignácii prebral zodpovednosť bývalý starosta Londýna, minister zahraničných vecí a popredná osobnosť v kampani za brexit Boris Johnson.

Počas takmer štyroch rokov od uplynutia vyhlásení výsledkov referenda sa v Británii nielen vymenili traja premiéri, ale konali sa aj dvoje parlamentné voľby. Konzervatívci vyhrali obe, v predčasných voľbách v decembri 2019 dokonca získal Johnson väčšinu, a teda zástancom brexitu už prakticky nič nestálo v ceste.

Prvým februárovým dňom sa začína 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého budú pre Britániu aj naďalej platiť pravidlá EÚ, no nebude už musieť prispievať do jej rozpočtu. Kľúčovým bodom je vyrokovanie obchodnej dohody medzi oboma stranami. Ak sa tak nestane, Veľká Británia opustí EÚ bez dohody.