Môj profil 
Predplatné
“Dohovor OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach jasne stanovuje pravidlá pri obdobných vysťahovaniach. Tieto pravidlá napríklad upravujú to, že podobné vysťahovania sa nemôžu konať v zimných mesiacoch, takisto je potrebné, aby sa zabránilo bezdomovectvu, aby mestá a obce, respektíve štát vedel poskytnúť v obdobných prípadoch náhradné ubytovanie,” ozrejmil Zálešák. Mestá, ako ďalej doplnil, majú zodpovednosť za sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, a tiež za stav bytových domov, ktoré sú v jeho vlastníctve. Na možný problém s bezdomovectvom, ktoré môže vzniknúť následkom núteného hromadného vysťahovania, upozornila aj Nina Beňová z občianskeho združenia Proti prúdu.
“Podľa nášho názoru si nemôžeme zobrať na zodpovednosť, aby ľudia žili a bývali v domoch, ktoré ohrozujú ich život a zdravie,” uviedla prednostka Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou Alexandra Gieciová. Zopakovala, že samospráva nemá pre ľudí možnosti náhradného bývania. “Nemáme možnosť týchto ľudí vysťahovať nasilu, čiže momentálne riešime exekučný titul, na základe ktorého by sme ich odtiaľ mohli dostať,” ozrejmila.
Mesto, ako vysvetlila Beňová, by malo hľadať riešenie situácie najmä v prevencii, podľa nej je tiež potrebné prestať vytvárať koncentrované getoidné oblasti. “Ak už existujú, je potrebné zaktivizovanie samotných obyvateľov vylúčených komunít. To sa dá prostredníctvom intenzívne terénnej sociálnej práce s adekvátnym počtom sociálnych pracovníkov. Prácou s neplatičmi, finančným poradenstvom, poskytovaním pomoci pri udržiavaní bývania v adekvátnom stave. A napokon, veľmi dôležitá je obnova a výstavba nájomných bytov. Peniaze na výstavbu existujú, existujú dotácie na výstavbu nájomných bytov, európsky fond regionálneho rozvoja ponúka tiež možnosti, ale mestá ich nevyužívajú,” doplnila.
Bánovská samospráva v minulosti zamestnávala cez projekt terénneho sociálneho pracovníka a jeho asistenta, určitý čas ich platila aj z vlastných zdrojov. “Máme však aktivistov, rómsku hliadku a nemôžeme povedať, že na tomto úseku nevyvíjajú aktivity aj naše pracovníčky z oddelenia sociálnych vecí,” poznamenala Gieciová. Radnica tiež podľa nej vypracováva komunitný plán sociálnych služieb, riešiť chce aj komunitné centrum a budúci rok sa chce zapojiť tiež do projektu terénnej sociálnej práce.
Európske centrum pre práva Rómov bude podľa Zálešáka kontaktovať aj samotné mesto a upozorní ho na to, že vysťahovaním ľudí bez poskytnutia vhodného náhradného ubytovania budú porušovať práva dotknutých ľudí.
Trojica bytových domov na ulici K nemocnici, v ktorých podľa štatistík z mesta býva asi 406 ľudí, je v nevyhovujúcom stave. Vyplýva to zo statických posudkov, ktoré si dala radnica vypracovať. Už bývalí nájomníci, z ktorých si asi polovica platila aj nájom, mali nájomné zmluvy na byty na dobu určitú, ich platnosť im vypršala začiatkom novembra, odvtedy bývajú v domoch na vlastné riziko. Na to ich radnica niekoľkokrát upozornila. Niektorí z obyvateľov domy už opustili, asi dvom rodinám zabezpečila samospráva náhradné ubytovanie, ďalším ho hľadá prostredníctvom mimovládnych organizácií. V súčasnosti majú obyvatelia prístup k vode dvakrát denne.
.jpg)
.jpg)
