Výsledky technologických gigantov rozkolísali ázijské trhy, investori začínajú pochybovať o miliardách vložených do AI

Pozornosť sa sústredila predovšetkým na juhokórejský Samsung Electronics, ktorý za tretí štvrťrok oznámil prevádzkový zisk 107,4 bilióna wonov, približne 80,5 miliardy dolárov. V medziročnom porovnaní ide o nárast o 783 percent. Podľa Samsungu ide zároveň o prvý prípad, keď technologická spoločnosť vykázala štvrťročný prevádzkový zisk presahujúci 100 biliónov wonov. Ani tento rekord však nestačil na splnenie očakávaní analytikov a akcie Samsungu oslabili o viac ako štyri percentá.

Podobne dopadol americký Alphabet, materská spoločnosť Googlu. Jeho zisk zaostal za prognózami a rast reklamného biznisu sa spomalil, čo vyvolalo približne desaťpercentný prepad akcií v obchodovaní po uzavretí burzy. Naopak, Microsoft prekonal očakávania v oblasti tržieb aj zisku, najmä vďaka rastu cloudovej platformy Azure. Pozitívny výhľad tržieb zverejnila aj spoločnosť Oracle.

Trhy pritom v predchádzajúcich dvoch dňoch podporili priaznivé výsledky juhokórejského výrobcu pamäťových čipov SK hynix a pôsobivé údaje z dokumentácie k plánovanému vstupu spoločnosti Anthropic, tvorcu AI asistenta Claude, na burzu. Akcie SK hynix vo štvrtok pridali viac ako dve percentá, posilnili aj japonské technologické spoločnosti Kioxia a Advantest. Taiwanský výrobca čipov TSMC však oslabil.

Rastúcu opatrnosť investorov zvyšujú aj náklady na financovanie. Ratingová agentúra Moody’s upozornila, že firmy, ktoré si požičiavali v rokoch 2020 až 2022 pri výrazne nižších úrokových sadzbách, môžu mať problémy pri refinancovaní svojich záväzkov. „Keďže úrokové sadzby sú v mnohých regiónoch sveta oveľa vyššie než v roku 2021, riziko refinancovania bude čoraz viditeľnejšie, keď sa budú blížiť termíny splatnosti úverov poskytnutých v rokoch 2020 až 2022,“ uviedla agentúra. Podľa nej môžu tlaky pri refinancovaní zasiahnuť najmä slabších dlžníkov aj bez ďalšieho zvyšovania úrokov.

Z hlavných ázijských búrz si japonský index Nikkei 225 pripísal 1,1 percenta a uzavrel obchodovanie na 64 659,47 bodu. Juhokórejský Kospi naopak klesol o 1,2 percenta na 5 937,66 bodu. Šanghajský index Composite stratil 0,8 percenta a hongkonský Hang Seng približne 0,3 percenta. Rástli aj trhy v Sydney, Singapure, Bombaji či Manile, zatiaľ čo pokles zaznamenali burzy v Tchaj-peji, Bangkoku a Jakarte.

Výraznejšiu reakciu nevyvolalo ani očakávané rozhodnutie americkej centrálnej banky (Fed) ponechať úrokové sadzby bez zmeny. Jej šéf Kevin Warsh uviedol, že centrálna banka potrebuje v najbližších týždňoch ďalšie údaje, aby mohla určiť vhodné nastavenie menovej politiky na návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu. Inflácia sa pritom podľa AFP už päť rokov drží nad touto hranicou. Dvaja členovia rozhodovacieho výboru hlasovali za okamžité zvýšenie sadzieb.

Investori zároveň sledujú geopolitické napätie na Blízkom východe. Ceny ropy po stredajšom raste mierne klesli, zostávajú však nad hranicou 100 dolárov za barel. Americká ropa WTI sa obchodovala približne za 101,58 dolára a severomorský Brent za 114,33 dolára. Trhy znepokojujú správy, podľa ktorých Spojené štáty plánujú ďalší vojenský útok na Irán po novembrových voľbách do Kongresu USA. Investori zároveň sledujú rokovania o zostavení novej izraelskej vlády po parlamentných voľbách, v ktorých sa premiér Benjamin Netanjahu a opozícia ocitli v patovej situácii.