Takmer pätina Slovákov by bez výplaty nevydržala ani mesiac

Za bezpečnú hranicu finančných úspor sa považujú rezervy na pokrytie životných výdavkov približne na pol roka. Napriek tomu takmer polovica opýtaných (47,7 %) túto hranicu nedosahuje. Navyše, 11,9 % respondentov nevie odhadnúť, ako dlho by bez príjmu vydržali.

Najkritickejšie sú na tom domácnosti s mesačným príjmom do 700 eur, kde až 41,8 % nevydrží ani mesiac bez príjmu. Rovnako zraniteľnou skupinou sú ľudia vo veku 50–65 rokov (27 %) a osoby so základným vzdelaním alebo bez maturity (27,5 %).

Naopak, domácnosti s príjmom medzi 3 501 a 5 000 eur sú finančne odolnejšie, pričom 43,1 % z nich by zvládlo viac ako pol roka bez príjmov. Medzi najlepšie zabezpečených patria tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia (32,7 %).

Po zaplatení základných nákladov na bývanie, energie či potraviny zostáva ľuďom na sporenie len minimum. Manažér EOS KSI Slovensko Peter Čanda upozorňuje, že problém neraz nastáva pri nečakaných výdavkoch, ako sú výpadok príjmu, opravy či zdravotné náklady, ktoré sa nedajú odložiť.

V samostatnej otázke prieskumu uviedlo 21,5 % opýtaných, že nemá žiadnu finančnú rezervu, a ďalších 18,4 % má rezervu do 500 eur. „Výpadok príjmu môže byť pre ľudí, ktorí nežijú v páre alebo vo väčšej rodine, veľmi citeľný, čo sa potvrdilo aj počas pandémie COVID-19,“ zdôrazňuje Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO, ktorá prieskum realizovala.

Pri príležitosti Svetového dňa sporenia odborníci z EOS KSI Slovensko odporúčajú, aby si ľudia robili prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch a otvorene komunikovali o financiách v rodine či partnerstve. Podľa Petra Dvornáka, riaditeľa EOS KSI Slovensko, je lepšie plánovať výdavky vopred, než riešiť finančné problémy až v kríze.