„Viera bez spásy“: Tretia časť

Keď je tradičné náboženstvo vytláčané z verejného života v strednej Európe, nenastáva éra neutrálneho rozumu. Príroda neznáša prázdnotu, rovnako ako politika. Na miesto starej viery vybudoval Brusel novú dogmatickú ortodoxiu: radikálnu klimatickú agendu.

Toto zelené náboženstvo má všetko, čo vierovyznanie potrebuje: Jeho dedičným hriechom je oxid uhličitý. Má víziu apokalypsy, ktorú hlása s takým zápalom, že by to zahanbilo väčšinu biskupov. Má dokonca aj odpustky v podobe systému obchodovania s emisiami EÚ, kde sa hriechy odpúšťajú na základe ceny za tonu. V Trente Rím zachoval odpustky, ale zrušil komerčné zneužitia, ktoré ich obklopovali. Brusel vrátil peniaze späť a umiestnil ich na burzu. Rozdiel spočíva v tom, čo veriaci dostanú na oplátku. Stará viera ponúkala vykúpenie. Nová vyžaduje obete, a to ekonomické.

Stredná Európa, od Poľska a Slovenska až po pobaltské štáty, je obzvlášť ohrozená. Uhlíkovo náročné odvetvia čelia rastúcim nákladom a krehkejšie regionálne letecké spojenia v Európe sú obzvlášť citlivé na dodatočné náklady spojené s dekarbonizáciou. Stredná trieda, ktorá si po desaťročiach komunizmu tvrdo vybojovala slobodu pohybu, má teraz zviazané ruky.

Ďalší účet je už na ceste. Od roku 2028 druhý trh s emisiami, ETS2, pridá uhlíkové náklady k fosílnym palivám používaným na kúrenie a cestnú dopravu. Podľa poľského štatistického úradu v roku 2024 stále 30,6 percenta poľských domácností využívalo na kúrenie tuhé palivá, hlavne čierne uhlie a palivové drevo. Domácnosti, ktoré sa stále kúria uhlím, budú obzvlášť vystavené vyšším nákladom.

Samotný prechod nie je problémom. Problémom je zákaz spochybňovať jeho časový harmonogram. V Bruseli sa odôvodnená námietka voči utopickým termínom príliš často považuje za kacírstvo.

Staršia viera

Od 5. do 7. októbra sa kňazi zodpovední za pastoráciu v súvislosti s encyklikou Laudato Si’ v poľských diecézach stretli v Broku, malom mestečku na rieke Bug severovýchodne od Varšavy. Toto stretnutie bolo, ako povedal biskup Tadeusz Lityński zo Zielonej Góry-Gorzowa, ktorý predsedá tímu poľských biskupov pre ekológiu, „príležitosťou na spoločnú modlitbu, rozhovory a prezentácie“, ktoré by mali pomôcť skupinám Laudato Si’ rásť vo farnostiach a diecézach.

Jedna z prezentácií, ktorú predniesol otec Andrzej Lubowicki, mala názov „Z Castel Gandolfo do Broku“. Castel Gandolfo je miesto, kde pápež Lev XIV. v septembri 2025 otvoril Borgo Laudato Si’, ekologickú dedinu na pápežskom panstve. Jedno z usmernení, ktoré Lubowicki predstavil vo svojom prejave v Broku, bolo veľmi jasné: „Hovorte o stvorení jazykom viery, bez ideológie a bez straníckej politiky.“

Kresťan nepotrebuje, aby mu Brusel prikazoval starať sa o zem, a nezačína tam, kde začína Brusel. Prvý článok Vyznania viery vyznáva Boha, „stvoriteľa neba a zeme“. Svet je dar a človek je zodpovedný za to, ako ho využíva. Príroda nie je božstvo a ľudstvo nie je zdroj znečistenia.

Nikto v Broku nespomenul Brusel ani systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS) a tamojší kňazi by pravdepodobne nepodpísali každú vetu tohto článku. Ich voľba jazyka je však aj tak odpoveďou na zelené vyznanie viery.

Spoveď, nie odpustky

Páter Zbigniew Kucharski, tajomník biskupskej pracovnej skupiny pre ekológiu, uviedol v rozhovore z roku 2024 príklad, ktorému rozumie každý Poliak.

V krajine, kde veľká časť zimného smogu pochádza z komínov domácností, niektorí ľudia vedome spaľujú odpad v peciach a otravujú vzduch svojim susedom. Okrem pokuty, povedal Kucharski, by sa takýto človek mal spýtať, či by to mal vyznať na spovedi. „Boh nám nezveril zem na to, aby sme ju doviedli k degradácii,“ dodal.

Takto vyzerá hriech v kresťanskej tradícii: konkrétny čin, ktorý ubližuje konkrétnemu blížnemu, vyznaný a odpustený. Zelený hriech je iný. Dedí sa s každou cestou a každou vykúrenou miestnosťou a vyvážiť ho možno len zaplatením.

Tento október uplynulo osemsto rokov od smrti svätého Františka z Assisi, ktorý zomrel 3. októbra 1226. Svetskí environmentalisti ho radi považujú za jedného z nich. Jeho Pieseň stvorení hovorí niečo iné. Chváli Boha „prostredníctvom našej sestry, Matky Zeme, ktorá nás živí a vládne nám“: sestry, ktorá nás živí, nie bohyne, ktorú treba ukľudniť. Blízko jej konca sa nachádza veta, ktorú na klimatických transparentoch vidíme málokedy: „Beda tým, ktorí zomrú v smrteľnom hriechu.“ Bol to poľský pápež Ján Pavol II., ktorý v roku 1979 vyhlásil Františka za nebeského patróna tých, ktorí sa zaoberajú ekológiou.

Ministerka, ktorá zjednotila cirkev: Prvá časť

To však neznamená, že poľská cirkev je ľahostajná voči energetike alebo znečisteniu. Solárne panely na cirkevných budovách už nie sú ničím nezvyčajným. V diecéze Świdnica sú umiestnené na budove seminára a na farárskom dome v Głuszyci. Farnosti vymieňajú staré kotly a zatepľujú historické, často pamiatkovo chránené budovy, aby znížili spotrebu a náklady.

V Starym Sączu, vedľa pápežského oltára, kde Ján Pavol II. v roku 1999 svätorečil svätú Kingu, vybudovalo pútnické centrum „Opoka“ solárnu inštaláciu, ktorá napája bezplatnú nabíjaciu stanicu pre elektromobily a časť samotného centra. Centrum viedol kňaz Marcin Kokoszka, ktorý je od decembra 2024 pokladníkom Poľskej biskupskej konferencie. „Ekológia je nový spôsob myslenia. Rešpektujeme prírodu, ale zároveň využívame nové technológie,“ povedal.

Toto je ekológia ako dobré hospodárenie. Farnosti šetria peniaze a nikto nežiada veriacich, aby sa cítili vinní za deti, ktoré privádzajú na svet.

Čo vlastne hovorí encyklika

Zástancovia „zeleného kréda“ radi citujú Laudato si’, akoby to bola Biela kniha Európskej komisie. Pokiaľ ide o obchodovanie s emisnými kvótami, pápež František bol otvorene skeptický. Varoval, že nákup a predaj emisných kvót „môže viesť k novej forme špekulácií“ (LS 171). Tiež varoval, že stratégie, ktoré „vyžadujú internacionalizáciu environmentálnych nákladov“, riskujú zaťaženie chudobnejších krajín bremenami, ktoré nedokážu uniesť, a že to „penalizuje tie krajiny, ktoré najviac potrebujú rozvoj“ (LS 170).

„Škola nie je sekulárna, ale verejná.“ Bulharsko chce vrátiť náboženstvo do škôl, Poľsko ho odtiaľ vytláča: Druhá časť

Aby sme boli spravodliví, František chcel väčšiu ambíciu v oblasti klímy a mal na mysli skôr globálny Juh ako Sliezsko. Jeho logika však platí aj bližšie k nám. Jednotná cena uhlíka môže obzvlášť tvrdo zasiahnuť domácnosť vykurovanú uhlím v slezskom meste, nech už kompenzačné fondy sľubujú čokoľvek.

Kňazi v Broku si za tému zvolili proroctvo, že národy „prekujú svoje meče na pluhy“ (Izaiáš 2, 4), verš, ktorý si Lev XIV. vybral pre tohtoročný Svetový deň modlitby za starostlivosť o Stvorenie. Páter Sławomir Augustynowicz, ktorý vedie pastoráciu Laudato Si’ v diecéze Świdnica, im pripomenul, že pastoračná práca si vyžaduje aj „efektívnu komunikáciu“. V Bruseli si slovník týkajúci sa klímy privlastnila politika. Cirkev má stále slovník Chválospevu, ktorý začína Stvoriteľom a predtým, než skončí, hovorí o odpustení a hriechu.

Stredná Európa by mala jasne povedať, čo sa naučila na vlastnej koži. Neunikli sme ekonomickým dogmám z Východu, aby sme prehltli byrokratické dogmy zo Západu.

Text zverejnený so súhlasom autora: Miłosz Manasterski.

Miłosz Manasterski je poľský esejista, politický komentátor a generálny riaditeľ nezávislej spravodajskej agentúry Agencja Informacyjna. Ako bývalý korešpondent pre Blízky východ so sídlom v Spojených arabských emirátoch sa vo svojej práci zameriava na stredoeurópsku politickú ekonómiu, kultúru a históriu. Jeho komentáre pravidelne vychádzajú v medzinárodných médiách, vrátane Washington Examiner, Brussels Signal a Emerging Europe. Je nositeľom Rytierovho kríža Rádu Polonia Restituta a bol ocenený medailou v rámci organizácie ECOSOC OSN.

Prečítajte si tiež:

• Ministerka, ktorá zjednotila cirkev: Prvá časť
• „Škola nie je sekulárna, ale verejná.“ Bulharsko chce vrátiť náboženstvo do škôl, Poľsko ho odtiaľ vytláča: Druhá časť