Nová stratégia voči USA: Čína obmedzuje vývoz umelej inteligencie, zároveň však rozširuje prístup k svojim technológiám

Návrh nariadení, zverejnený 16. októbra, rozlišuje medzi zahraničnými zákazníkmi, ktorí majú prístup k umelej inteligencii prostredníctvom webových stránok a cloudových platforiem, a zahraničnými spoločnosťami, ktoré získavajú technológiu potrebnú na prevádzku, reprodukciu alebo nezávislý vývoj ekvivalentných systémov.

Návrhy by pridali 23 technológií súvisiacich s umelou inteligenciou na čínsky zoznam technológií, ktorých vývoz je zakázaný alebo obmedzený. Patria medzi ne pokročilé modely umelej inteligencie, autonómny agenti schopní vykonávať úlohy s obmedzeným ľudským dohľadom a technológie používané na navrhovanie polovodičov a prevádzku veľkých výpočtových zariadení.

Podľa zdroja oboznámeného s diskusiami sa očakáva, že Čína prijme tieto návrhy do konca roka 2026, pričom následne budú vydané usmernenia na ich implementáciu. Návrh je otvorený na verejné pripomienkovanie do 15. novembra.

Rozlíšenie medzi prístupom a vlastníctvom by mohlo zmeniť spôsob, akým čínske spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou expandujú na medzinárodnej úrovni, najmä vzhľadom na to, že obmedzenia uvalené Washingtonom obmedzujú prístup Číny k pokročilému výpočtovému hardvéru a polovodičovej technológii.

Prečo si chce Peking udržať svoju technológiu umelej inteligencie?

Navrhovaný čínsky rámec uprednostňuje obchodný model, v ktorom duševné vlastníctvo a výskum zostávajú v krajine, zatiaľ čo medzinárodní zákazníci platia za prístup k schopnostiam umelej inteligencie prostredníctvom kontrolovaných služieb.

Alfredo Montufar-Helu, riaditeľ poradenskej spoločnosti Ankura so sídlom v Pekingu, uviedol, že tento prístup odzrkadľuje smer, ktorým sa trh už uberá: zachovanie duševného vlastníctva a výskumu a vývoja v krajine pri súčasnom predaji prístupu a služieb do zahraničia.

Tento model by mohol čínskym vývojárom umožniť generovať príjmy z medzinárodných trhov bez toho, aby museli prevádzať vlastníctvo svojich najpokročilejších technológií.

Spoločnosti ako DeepSeek, Moonshot a Z.AI už poskytujú modely umelej inteligencie zahraničným zákazníkom prostredníctvom webových stránok a cloudových platforiem. Podľa navrhovaného rámca by takéto dojednania mohli zostať vo všeobecnosti prípustné, zatiaľ čo určité nasadenia v zahraničí a prevody základných technológií by si vyžadovali schválenie vládou.

Tento prístup by mohol Pekingu ponúknuť dve výhody. Po prvé, pomohol by čínskym spoločnostiam v oblasti umelej inteligencie konkurovať na medzinárodnej úrovni tým, že by sprístupnil ich služby zahraničným používateľom. Po druhé, znížil by riziko, že cenné technológie, technické know-how a strategické kapacity prejdú do zahraničných rúk.

Obmedzenia odrážajú aj bezpečnostné obavy. Pokročilé systémy umelej inteligencie môžu podporovať spracovanie citlivých údajov a potenciálne silné kybernetické operácie. Udržiavanie ich základných technológií pod domácou kontrolou by čínskym orgánom poskytlo väčší dohľad nad tým, ako sa tieto kapacity prenášajú a využívajú.

Americké obmedzenia komplikujú expanziu čínskej umelej inteligencie

Navrhované pravidlá prichádzajú v čase, keď čínski vývojári umelej inteligencie čelia náročnému výpočtovému prostrediu ovplyvnenému americkými vývoznými kontrolami.

Pokročilé modely umelej inteligencie vyžadujú na trénovanie a nasadenie značný výpočtový výkon. Obmedzenia Washingtonu týkajúce sa vývozu pokročilých procesorov spoločnosti Nvidia do Číny podnietili niektorých čínskych vývojárov, aby hľadali výpočtovú kapacitu v zahraničných dátových centrách, kde môže byť k dispozícii prístup k výkonnejším čipom.

Nové čínske pravidlá by však túto stratégiu mohli skomplikovať.

Podľa osoby oboznámenej s diskusiami sa výskumníci v hlavných čínskych laboratóriách zaoberajúcich sa umelou inteligenciou snažia zistiť, či môžu trénovať alebo prevádzkovať svoje najpokročilejšie modely na serveroch v zahraničnom vlastníctve umiestnených mimo Číny.

Táto neistota by mohla ovplyvniť spoločnosti, ktoré sú pri vývoji a dodávaní svojich produktov závislé od medzinárodnej výpočtovej infraštruktúry.

V najhoršom prípade by vývojári mohli byť nútení udržiavať oddelené domáce a zahraničné verzie toho istého modelu dostupného na stiahnutie, uviedol zdroj. Takáto požiadavka by mohla zvýšiť prevádzkové náklady, skomplikovať vývoj softvéru a sťažiť medzinárodnú distribúciu.

Návrh stanovuje zjednodušené schvaľovacie postupy pre čínske spoločnosti, ktoré budujú a prevádzkujú svoje vlastné výpočtové zariadenia v zahraničí. Podľa právnej analýzy, ktorú ponúkol Han Kun, však výslovne neponúka rovnaké zaobchádzanie v prípade prenosu technológií zahraničným zákazníkom, ktorí sa snažia vybudovať ekvivalentné zariadenia.

Výsledkom by mohol byť zložitejší medzinárodný trh s umelou inteligenciou, na ktorom sa spoločnosti budú musieť vyrovnať s obmedzeniami uvalenými tak Pekingom, ako aj Washingtonom.

Ktoré technológie umelej inteligencie by mohli čeliť vývozným obmedzeniam?

Navrhované pravidlá stanovujú niekoľko kritérií na určenie, ktoré modely umelej inteligencie by spadali pod tieto obmedzenia.

Patria medzi ne výpočtový výkon potrebný na trénovanie modelu, meraný voči prahu (10^{26}) výpočtov; veľkosť modelu, meraná voči prahu dvoch biliónov parametrov; a výkon medzi 10 najlepšími systémami na svete v určitých hodnoteniach schopností, využitia alebo efektívnosti.

Parametre sú číselné hodnoty naučené počas trénovania, ktoré pomáhajú určiť, ako model umelej inteligencie spracúva informácie a generuje výstupy.

Navrhované kritériá by sa mohli vzťahovať aj na systémy umelej inteligencie, ktoré nie sú najväčšie a nie sú určené na všeobecné účely. Menší model, ktorý dosahuje výnimočne dobré výsledky pri špecializovanej úlohe, by sa na základe testu založeného na výkone mohol potenciálne dostať do pôsobnosti týchto pravidiel.

Návrh však nešpecifikuje, ktoré medzinárodné testy by určovali splnenie podmienok, čo ponecháva spoločnosti v neistote ohľadom toho, ako budú regulačné orgány tieto kritériá uplatňovať.

Právni experti tiež vzniesli otázky týkajúce sa toho, ako by sa počítala veľkosť modelu v prípade systémov, ktoré pri každej úlohe aktivujú len niektoré zo svojich komponentov. Han Kun samostatne spochybnil, či by sa navrhované ustanovenie týkajúce sa technológie návrhu čipov mohlo vzťahovať aj na iné ako najpokročilejšie produkty, keďže nešpecifikuje minimálnu hranicu výkonu.

Liu Jing, senior partner v advokátskej kancelárii Beijing Dacheng Law Offices, ktorý sa zúčastnil na konzultáciách s tvorcami politík, uviedol, že spoločnosti požadujú väčšiu jasnosť ohľadom testov používaných na určenie toho, na ktoré modely (AI) sa budú vzťahovať.

Tieto neistoty by mohli ovplyvniť investičné rozhodnutia, medzinárodné partnerstvá a načasovanie uvedenia produktov na trh, kým spoločnosti čakajú na podrobnejšie usmernenia k implementácii.

Zahraniční investori by mohli čeliť prísnejšej kontrole

Navrhované kontrolné opatrenia by mohli ovplyvniť aj akvizície spoločností, zahraničné investície a vlastnícke dohody týkajúce sa čínskej technológie umelej inteligencie.

Požiadavky na registráciu, ktoré nadobudli platnosť 16. októbra, sa vzťahujú na určité prevody, v dôsledku ktorých sa čínska technológia dostáva do zahraničného vlastníctva alebo pod zahraničnú kontrolu, vrátane príslušných transakcií, ktoré už prebiehajú, ako vyplýva z analýzy advokátskej kancelárie Fangda.

Tento krok nadväzuje na skoršie rozhodnutie Pekingu nariadiť spoločnosti Meta zrušiť akvizíciu čínskeho startupu v oblasti umelej inteligencie Manus, pričom hodnota tejto transakcie presahovala 2 miliardy dolárov.

Táto udalosť poukázala na potenciálne politické a regulačné riziká, ktorým čelia zahraničné spoločnosti usilujúce sa o akvizíciu čínskych podnikov v oblasti umelej inteligencie.

Nový rámec by mohol podobné transakcie skomplikovať tým, že bude vyžadovať dôkladnejšie preskúmanie, či by akvizícia alebo zmena vlastníctva viedla k presunu strategicky dôležitých technológií do zahraničia.

Pre medzinárodných investorov majú tieto dôsledky širší dosah než len nákup spoločností pôsobiacich v oblasti umelej inteligencie. Prístup k modelom, výpočtovej infraštruktúre, výskumným kapacitám a technickej expertíze by sa tiež mohol stať relevantným pre regulačné rozhodnutia.

Spoločnosti preto možno budú musieť posúdiť, či ich podnikové štruktúry a zahraničné partnerstvá sú v súlade nielen s čínskymi vývoznými kontrolami, ale aj s investičnými obmedzeniami iných jurisdikcií.

Čína a Spojené štáty budujú konkurenčné technologické bariéry

Vznikajúci čínsky rámec ilustruje, ako technologická konkurencia medzi Washingtonom a Pekingom čoraz viac prebieha v oboch smeroch.

Spojené štáty obmedzili Číne prístup k pokročilým polovodičom, výpočtovému hardvéru a určitým formám investícií. Peking sa teraz snaží uplatňovať väčšiu kontrolu nad vývozom modelov umelej inteligencie, technických znalostí a iných cenných technologických aktív.

Yang Jingru, partner v advokátskej kancelárii Jincheng Tongda and Neal, opísal tieto prístupy ako protikladné strany toho istého strategického súboja: Washington riadi prílev výpočtového výkonu, hardvéru a kapitálu, zatiaľ čo Peking začína riadiť odlev modelov a technologických aktív.

Obe krajiny sa preto snažia chrániť rôzne časti dodávateľského reťazca umelej inteligencie.

Pre Washington majú obmedzenia týkajúce sa pokročilých čipov za cieľ obmedziť prístup Číny k technológiám s významnými dôsledkami pre hospodárstvo a národnú bezpečnosť. Pre Peking by kontroly vývozu mohli zachovať domáce výhody vo vývoji umelej inteligencie a zároveň zabrániť zahraničným konkurentom vo voľnom získavaní čínskych schopností.

Táto dynamika by mohla podporiť väčšiu fragmentáciu globálneho technologického trhu, pričom spoločnosti budú čeliť rôznym požiadavkám v závislosti od toho, kde sú ich modely vyvíjané, hostované, licencované a predávané.

Čo bude nasledovať?

Navrhované čínske kontroly vývozu sú stále predmetom verejnej konzultácie a konečné pravidlá určia, v akom rozsahu sa obmedzenia budú uplatňovať. Termín 15. novembra je dôležitým ďalším krokom, pričom očakávané prijatie do konca roka by mohlo priniesť väčšiu jasnosť pre vývojárov umelej inteligencie a investorov.

Kľúčovou výzvou pre Peking bude nájsť rovnováhu medzi technologickou bezpečnosťou a komerčnými ambíciami svojho odvetvia umelej inteligencie. Príliš reštriktívne pravidlá by mohli čínskym spoločnostiam sťažiť získavanie zahraničných zákazníkov a budovanie medzinárodných partnerstiev. Cielené kontroly by im však mohli umožniť rozšíriť svoju globálnu prítomnosť a zároveň si zachovať vlastníctvo strategicky dôležitých technológií.

Pre medzinárodné podniky tieto návrhy signalizujú, že prístup k čínskej umelej inteligencii by sa nemal zamieňať s neobmedzenými právami na jej základnú technológiu.

Širší význam spočíva v tom, že súťaž medzi Čínou a Spojenými štátmi sa posúva od kontroly dodávok polovodičov smerom ku kontrole systémov umelej inteligencie, na ktorých tvorbe sa tieto čipy podieľajú. Keďže obe vlády sa snažia chrániť svoje technologické výhody, schopnosť prístupu k umelej inteligencii, jej prenosu a komercializácie by sa mohla stať ďalším dôležitým bojiskom v súboji o globálne technologické prvenstvo.

Prečítajte si tiež:

• Nórske médiá sa pustili do boja s Metou. Nechcú, aby zneužívala ich obsah na sociálnych sieťach na trénovanie AI
• Trump ruší obmedzenia na emisie metánu pri ťažbe ropy a plynu v čase rekordných koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére