Slovenskí žiaci sa v prírodných vedách zlepšili najviac v EÚ. Estónsko však ukazuje, čo nám stále uniká

Prvenstvo, ktoré neznamená najlepšie výsledky

Slovenskí pätnásťroční žiaci dosiahli v prírodovednej gramotnosti v testovaní PISA 2025 priemer 475 bodov. Oproti roku 2022 si polepšili o 13 bodov. Podľa národnej správy NIVaM ide o štatisticky významné zlepšenie.

Slovensko napriek tomu zostáva pod priemerom OECD, ktorý predstavuje 482 bodov. V matematike a čítaní sa výsledky našich žiakov oproti roku 2022 významne nezmenili.

Za desať rokov, od roku 2015 do roku 2025, si slovenskí žiaci v prírodných vedách polepšili o 14 bodov. OECD však pri porovnávaní dlhodobého vývoja krajín používa iný ukazovateľ. Zohľadňuje výsledky viacerých testovaní a vypočítava odhadovaný desaťročný trend. Slovensku tak vychádza zlepšenie o 12 bodov, čo je najvyššia hodnota spomedzi 26 porovnateľných štátov EÚ.

Zlepšenie v prírodných vedách je nepochybne dobrou správou. Nemožno ho však vydávať za výsledok novej kurikulárnej reformy.

Testovaní pätnásťroční žiaci nastúpili do základných škôl približne v roku 2016. Nový štátny vzdelávací program bol schválený až v marci 2023. Prvé školy podľa neho začali učiť prvákov v septembri toho istého roka. Povinne sa vo všetkých základných školách zavádza až od školského roka 2026/2027.

Žiaci testovaní v roku 2025 teda neprešli základným vzdelaním podľa nového kurikula. Výsledky PISA nemôžu dokazovať jeho úspešnosť. Rovnako z nich nemožno určiť, aký podiel na zlepšení mali rozhodnutia jednotlivých vlád.

Je tu však ešte dôležitejšia otázka. Zlepšili sa výsledky všetkým deťom porovnateľne, alebo školský úspech naďalej výrazne závisí od toho, do akej rodiny sa narodili?

Rozdiel 114 bodov medzi deťmi

PISA nesleduje iba vedomosti a zručnosti žiakov. Zisťuje aj ich rodinné zázemie. Napríklad vzdelanie a povolanie rodičov či materiálne podmienky domácnosti. OECD tieto údaje spája do indexu rodinného zázemia (ESCS). Podľa neho rozdelí žiakov v každej krajine na štyri rovnako veľké skupiny, od najmenej po najviac zvýhodnených. Keď porovná výsledky krajnej štvrtiny na každom konci, dostane rozdiel, ktorý samotný celoštátny priemer neukáže.

Na Slovensku dosiahli žiaci z najviac zvýhodnených rodín v prírodných vedách v priemere o 114 bodov viac než žiaci z najmenej zvýhodnených rodín. Priemer OECD je 85 bodov. Vyplýva to z národného profilu Slovenska. Neznamená to, že každé dieťa zo vzdelanejšej či lepšie zabezpečenej rodiny musí dosiahnuť lepší výsledok. Porovnávame priemery veľkých skupín. Tie však ukazujú, že rodinné podmienky veľmi výrazne súvisia s tým, ako sa slovenským žiakom v škole darí.

Prirodzenou reakciou je požiadavka, aby školy pomáhali deťom zo slabšieho prostredia. Lenže nemali by sme si položiť aj inú otázku? Prečo sa nesnažíme predovšetkým o to, aby v podmienkach znevýhodňujúcich vzdelávanie vyrastalo menej detí?

Škola môže dieťaťu pomôcť s učením. Sama však nezabezpečí jeho rodine primerané bývanie, stabilný príjem ani pokojné prostredie doma. Tieto problémy presahujú možnosti učiteľov. Aby sme pochopili, prečo je dôležité pozerať sa aj za brány školy, pomôže nám porovnanie s Estónskom.

Estónsko má vyššie skóre aj menší rozdiel

Estónski žiaci dosiahli v prírodných vedách 527 bodov, teda o 52 viac než slovenskí. Ešte zaujímavejšie je porovnanie detí z rôznych rodinných pomerov. V Estónsku je rozdiel medzi najviac a najmenej zvýhodnenou štvrtinou žiakov 68 bodov. Na Slovensku 114. Potvrdzuje to estónsky profil OECD. Estónsko teda dosahuje vyšší priemerný výsledok, hoci rozdiel medzi týmito skupinami detí je uňho podstatne menší.

Podobný obraz ponúka ďalšie meranie. Na Slovensku možno rozdielmi v rodinnom zázemí štatisticky vysvetliť približne 21 percent rozdielov medzi výsledkami žiakov. V Estónsku je to približne 10 percent.

To ešte nedokazuje, že estónske školy lepšie vyrovnávajú nevýhody, s ktorými deti prichádzajú z domu. Krajiny sa líšia životnými podmienkami rodín, zložením obyvateľstva aj organizáciou vzdelávania. PISA nám nepovie, ktorý z týchto faktorov rozhoduje.

Estónsko však ukazuje, že výborné školské výsledky a menšie rozdiely medzi deťmi z rôznych rodinných pomerov sa nevylučujú.

Čo sa za posledných desať rokov zmenilo na Slovensku?

Za desať rokov zosilnel vzťah medzi rodinným zázemím a výsledkami

NIVaM vo svojej správe porovnal, ako úzko súviseli výsledky slovenských žiakov s ich rodinným zázemím v rokoch 2015 a 2025. V roku 2015 pripadal na rozdiel jedného bodu v indexe rodinného zázemia rozdiel 41 bodov v prírodovednom teste. V roku 2025 už 48 bodov. NIVaM potvrdzuje, že toto zosilnenie vzťahu je štatisticky významné.

Podľa údajov OECD Education GPS bolo Slovensko s hodnotou 48 bodov v roku 2025 na prvom mieste spomedzi 86 porovnávaných krajín a ekonomík. Nikde inde v tomto porovnaní nebola väzba medzi jednotkovým rozdielom v indexe rodinného zázemia a výsledkom v prírodných vedách taká silná.

Zmenil sa aj ďalší údaj. V roku 2015 rodinné zázemie štatisticky vysvetľovalo 16 percent rozdielov medzi výsledkami slovenských žiakov. V roku 2025 už 20,7 percenta.

OECD pritom uvádza, že rozdiel medzi najviac a najmenej zvýhodnenou štvrtinou žiakov sa za toto obdobie štatisticky významne nezmenil. To neodporuje zisteniu NIVaM o zosilnení vzťahu medzi rodinným zázemím a výsledkami všetkých žiakov. Ide o dva odlišné ukazovatele.

Výsledky žiakov teda dnes súvisia s ich rodinným zázemím výraznejšie než pred desiatimi rokmi. Prečo sa tento vzťah zosilnil, správa nevysvetľuje. Vieme, že výsledky detí zo zvýhodnených rodín sa zlepšili, zatiaľ čo výsledky detí zo znevýhodnených rodín zostali približne rovnaké. Nevieme však, čo spôsobilo tento rozdielny vývoj. Rozhodovali podmienky v rodinách, rozdiely medzi školami alebo niečo iné?

Odpovede by malo hľadať predovšetkým ministerstvo školstva. Ak sa však ukáže, že príčiny siahajú aj do životných podmienok rodín, riešenia budú musieť hľadať viaceré rezorty.

Pomáhať v škole nestačí

PISA zároveň ukazuje, že rodinné znevýhodnenie neurčuje osud každého dieťaťa. Na Slovensku sa približne 10 percent žiakov z najmenej zvýhodnenej štvrtiny dostalo medzi štvrtinu najúspešnejších v prírodných vedách. V Estónsku je to 12 percent. Z výsledkov však nevieme, čo konkrétne týmto deťom pomohlo. PISA nedokáže určiť, aký podiel na ich úspechu má jednotlivá škola či učiteľ.

Preto má zmysel skúmať, ktoré formy pomoci skutočne fungujú. NIVaM sám odporúča podrobnejšie analýzy výsledkov a vyhodnocovanie účinnosti vzdelávacích opatrení.

Lenže aj najlepšia pomoc v škole má svoje hranice.

Ak dieťa nemá doma podmienky na učenie, ak rodina zápasí s bývaním alebo dlhodobou materiálnou núdzou, škola rieši aj dôsledky problémov, ktoré nevznikli v triede. Vzdelávacia politika preto nemôže zostať osamotená. Potrebuje nadväzovať na opatrenia, ktoré zlepšujú životné podmienky rodín s deťmi.

Pritom je dôležité rozlišovať dve veci. Najmenej zvýhodnená štvrtina žiakov bude v každej krajine vždy tvoriť 25 percent, pretože tak je toto porovnanie zostavené. Zmenšovať sa však môže počet detí, ktoré skutočne žijú v materiálnej núdzi, nevyhovujúcom bývaní alebo bez primeraných podmienok na učenie.

Takýto pokrok by mal hodnotu aj vtedy, keby sa bodový rozdiel medzi krajnými štvrtinami nezmenšil. Podstatné je, aby sa zlepšovali výsledky a životné podmienky detí, nielen štatistický ukazovateľ.

Slovensko môže oprávnene privítať zlepšenie v prírodných vedách. Ak však chceme hovoriť o skutočnom pokroku, nestačí sledovať, či rastie priemerné skóre.

Musíme sa pýtať aj na to, či sa zlepšujú výsledky detí zo slabších pomerov. A ešte predtým, či štát robí dosť pre to, aby v takýchto pomeroch vyrastalo čo najmenej detí.