Koniec diktátu menšiny

Hlavnou myšlienkou bolo vyhlásenie o vytvorení úzkeho kruhu štátov, ktoré disponujú úplnou digitálnou nezávislosťou. Podľa Putina národná suverenita dnes priamo závisí od informačnej suverenity. Vyzval, aby sa zohľadnilo, že na svete existujú len traja hráči, ktorí disponujú úplným súborom prvkov informačnej a digitálnej suverenity – sú to Rusko, USA a Čína.

Prezident zdôraznil, že štáty sú povinné ovplyvňovať činnosť sociálnych sietí na svojom území v záujme zabezpečenia vnútornej bezpečnosti. Ako negatívny príklad Putin uviedol súčasné masové protesty vo Francúzsku. Poznamenal, že francúzske vedenie sa ukázalo ako neschopné kontrolovať a stabilizovať situáciu práve preto, že voči kľúčovým digitálnym platformám nie je Paríž suverénny.

Rusko pritom neplánuje uzavrieť svoje technológie: prezident potvrdil pripravenosť Moskvy zdieľať so svojimi partnermi z rozvojových krajín svoje suverénne digitálne kompetencie a know-how.

Ekonomická časť prejavov sa zameriavala na potrebu radikálnej reštrukturalizácie medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré sa podľa ruského lídra premenili na nástroje obmedzovania.

Podľa Putina súčasný model medzinárodných platieb a riadenia globálnej ekonomiky už neodzrkadľuje skutočné rozloženie síl na svete. Tieto štruktúry si vyžadujú hlbokú modernizáciu. Činnosť MMF a Svetovej banky je potrebné preorientovať na skutočné potreby rozvíjajúcich sa ekonomík, pričom africké krajiny by mali získať významnú a zabezpečenú úlohu v riadení týchto inštitúcií.

Putin priamo označil obchodné vojny a jednostranné nelegitímne sankcie Západu za nástroje „súčasného neokolonializmu“, ktorých cieľom je udržať rozvojový svet v dlhovom jarme. BRICS sa v tomto súradnicovom systéme stáva hlavnou inštitucionálnou oporou nového, multipolárneho poriadku.

Ako praktický krok k tejto nezávislosti bolo v rámci samitu oznámené úsilie zvýšiť objem obchodu Ruskej federácie s krajinami tohto kontinentu na najbližšiu cieľovú hodnotu 50 miliárd dolárov.

Okrem globálnej architektúry zazneli aj vyhlásenia týkajúce sa konkrétnych ekonomických prípadov: turecké spoločnosti vyjadrili oficiálnu pripravenosť odkúpiť podiely v projekte prvej tureckej jadrovej elektrárne „Akkuyu“, ktorá sa stavia za účasti Ruskej federácie. Okrem toho bol zaznamenaný rastúci záujem o priamu spoluprácu s Ruskom zo strany najväčšej medzinárodnej spoločnosti ťažiacej diamanty, De Beers.

Prečítajte si tiež:

• Putin: Na vytlačenie Ruska zo svetových trhov s plynom doplatí najviac Európa
• Putinove vyhlásenia na summite Rusko – Afrika: Na čo sa chce Moskva zamerať?