Výrok “Vyhraj voľby a môžeš všetko” vyslovil už nebohý bývalý predseda parlamentu Pavol Paška a stal sa akýmsi synonymom k zneužívaniu moci vládnou garnitúrou. Práve na tento výrok poukazoval najviac vtedajší opozičný politik Igor Matovič, ktorý tým neustále búšil do SMERákov, ktorí vládli.

Igor Matovič dnes už ako premiér Slovenskej republiky, respektíve jeho vláda však robí presne to, čo na predchádzajúcej vláde kritizoval a sám sa drží hesla “Vyhraj voľby a môžeš všetko.”

Dosadzovanie „našich ľudí“

Jednou z hlavných kritík Matoviča ako opozičného politika voči SMERu bola tzv. politika “našich ľudí.” Matovič a ostatná opozícia kritizovali SMERákov, že si do rôznych funkcií údajne dosadzujú svojich kamarátov, známych a rodinu.

Dnes však Matovičova vláda robí presne to isté. Napríklad hovorkyňou ministerstva vnútra sa stala Barbara Túrosová, ktorá je priateľkou ministra obrany Jaroslava Naďa. Pritom tieto dve ministerstvá má v portfóliu premiérova strana OĽaNO.

Ďalšou “rodinkárskou” nomináciou sa stal post šéfa slovenskej informačnej služby. Je ním Vladimír Pčolinský, ktorý je bratom poslanca Petra Pčolinského z vládnej strany Sme rodina.

Napriek tomu, že vláda deklaruje aj vo vládnom programovom vyhlásení, že bude dosadzovať do rôznych štátnych funkcií odborníkov na základe ich schopností a cez transparentné výberové konania a skončia s politikou “našich ľudí”, vládna strana SaS bez mihnutia oka dosadila za predsedu hlavného banského úradu Bohumíra Zvrškovca, ktorý bol okresným šéfom SaS – teda je tam jasné stranícke prepojenie.

Minister obrany, Jaroslav Naď (nominant OĽaNO) zas zamestnal u seba na ministerstve Ľubomíra Galka, ktorý bol v minulosti taktiež ministrom obrany a bol odvolaný kvôli kauze odpočúvania novinárov. Naď sa s Galkom pozná už dlhodobo a nejaký čas pôsobil na jeho ministerstve. Naď nevylúčil, že Galka dokonca vymenuje za šéfa leteckých opravovní v Trenčíne.

Čo je však najhoršie, vláda chce zrejme “svojho človeka” dosadiť aj na takú významnú funkciu akou je generálny prokurátor, ktorý by mal byť nestranný a objektívny. V minulosti práve vtedajšia opozícia na čele s Matovičom vyčítala gnerálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čížnárovi, že je spolužiak vtedajšieho premiéra Roberta Fica.

Dnes sa však Matovičova vláda chystá urobiť ešte ozrutnejší čin. Vládni predstavitelia na čele s Matovičom sa ani netaja tým, že by za generálneho prokurátora chceli Daniela Lipšica. Kvôli tomu (aj keď to vláda popiera) sa ide meniť zákon, ktorým by za generálneho prokurátora mohli byť menovaní aj advokáti (čím je Daniel Lipšic) a nie len prokurátori ako tomu bolo doteraz.

Daniel Lipšic je pritom mimoriadne spolitizovaná osoba. Keď tu niekto hovorí o “Ficovom spolužiakovi” Čižnárovi, tak to je nič oproti tomu, že Daniel Lipšic bol v minulosti priamo politickým kolegom súčasného premiéra Igora Matoviča, keďže Lipšic ako predseda strany NOVA kandidoval s Matovičom priamo na kandidátke strany OĽaNO.

Lipšic je taktiež advokátom ďalšieho predsedu vládnej strany Za ľudí Andreja Kisku, ktorého obhajuje v jeho daňovej kauze. Lipšic sa ako jeho obhajca vyjadril, že trestné stíhanie voči Kiskovi treba jednoznačne zastaviť. Tak asi si vieme domyslieť, čo by nastalo, ak by sa Lipšic stal generálnym prokurátorom.

Lipšic je teda v konflikte záujmov a ak by sa naplnili očakávania stal by sa  najspolitizovanejším generálnym prokurátorom v dejinách Slovenska – snáď aj v dejinách demokratického sveta takýto skvost nikdy nenastal.

Podľa ďalšej informácie, ktorá sa dostala na povrch, najsilnejšia vládna strana OĽaNO premiéra Igora Matoviča si chce sama obsadiť všetkých 72 okresných úradov na Slovensku aj s výberom ich prednostov, na čo však už reagoval aj vládny poslanec Juraj Śeliga (Za ľudí), ktorý takéto niečo odmieta.

Boj proti „konšpirátorom“

Aj v súvislosti so spomínaným možným generálnym prokurátorom Danielom Lipšicom je nebezpečné najmä to, že vláda ma vo svojom programovom vyhlásení pasáže, ktoré sa dajú veľmi ľahko zneužiť. V programovom vyhlásení vlády sa píše :

„Vláda SR preskúma zvýšenie ochrany záujmov Slovenskej republiky prostredníctvom noriem trestného práva pred rizikom hybridných hrozieb, týkajúcich sa najmä šírenia propagandy a dezinformácií, podpory extrémistických zoskupení a kybernetických útokov.“

Inými slovami, Matovičovci chcú trestať takzvaných konšpirátorov a obmedziť možnosť názorovej polemiky o našej zahraničnej politike a geopolitike. Čo sú však záujmy Slovenska v podaní tejto vlády? Vzhľadom na to, že neustále vzývajú prozápadné smerovanie Slovenska, je možné, že všetci oponenti, ktorí sa chcú viac orientovať na iné svetové strany alebo preferujú neutrálny prístup môžu byť trestne stíhaní?

Označovanie niektorých názorov za konšpiračné a dizinformačné sa používa najmä v politickom boji na potieranie konkurenčných názorov. Zatiaľ čo prezident USA Donald Trump sa pustil do boja proti snahám najmä sociálnych sieti, cez označovanie niektorých príspevkov ako dezinformačné obmedzovať slobodu slova a viesť politický boj, naša nová “demokratická” vláda má v úmysle toto podporovať a využívať vo svoj prospech.

Potláčanie práv opozície

Dôležitou súčasťou v demokratickom zriadení je aj rešpektovanie práv parlamentnej opozície. Matovičova vládna mašinéria však hneď v prvý deň zasadania parlamentu zvalcovala opozíciu.

Je už dlhoročnou parlamentnou zvyklosťou, že opozícia dostáva určitý počet (podľa výsledku vo voľbách) parlamentných výborov, kde si môže nominovať svojich poslancov na predsedov výborov a demokratickou zvyklosťou je , že vládni poslanci v tajnom hlasovaní týmto opozičným poslancom dodajú hlasy, aby sa tak mohli ujať postu predsedu daného výboru.

Matovičovi koaliční poslanci však do čela ľudskoprávneho výboru nepodporili nominanta SMERu Ľuboša Blahu a rovnako nedodali hlasy ani Marianovi Kotlebovi do čela kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Spomínaného opozičného poslanca Ľuboša Blahu dokonca vyškrtli aj zo zoznamu radových členov v delegácii do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, z čoho sa ešte môže vykľuť medzinárodný škandál.

Vládna propaganda

Ďalším Matovičovým výstrelkom v zmysle „vyhraj voľby a môžeš všetko“ je jeho snaha o zavedenie vládnych novín, ktoré by sa každý mesiac distribuovali do všetkých poštových schránok na Slovensku. Okrem toho, že najmä teraz v čase koronakrízy by tento zámer ešte viac zaťažil náš štátny rozpočet, by nás zavedenie vládnych novín posunulo do polohy „banánovej“ republiky niekde z rovníkovej Afriky na čele ktorej stojí diktátor.

Vládne noviny nemožno totiž inak nazvať ako vládnou propagandou aj keď sa to Matovičovci snažia podať akože to budú absolútne objektívne noviny. Tomuto však nemôže uveriť ani malé dieťa. Matovič je známy marketér (vlastnil známe regionálne noviny, taktiež rozposielané do všetkých domácnosti, ktoré ho vyniesli do parlamentu a odtiaľ asi pochádza tento nápad) a je si len ťažko predstaviť, že by vo vládnych novinách okrem chvály spustil sám na seba aj kritiku.

Len si predstavme, čo za hysterický krik by zo strany mainstreamových médií, ale aj opozície nastal, ak by sa vládne noviny pokúšal zaviesť SMER, v čase keď bol pri moci. Viac k tomu nie je čo dodať. Ani strana SMER a Robert Fico, ktorého mnohí liberálni komentátori označujú za autoritárskeho politika sa k niečomu takému neodhodlal. „Demokrat“ Matovič to však chce presadiť za každú cenu.

Neadekvátne reštriktívne opatrenia a porušenie ústavy SR  

Je potrebné uznať, že Igor Matovič a jeho vláda to mali hneď po ujatí sa moci  vzhľadom na koronakrízu veľmi ťažké. O tom, či jeho reštriktívne a prísne opatrenia v boji proti koronavírusu boli adekvátne sa vedú rôzne polemiky. Najkontroverznejšia bola tzv. štátna karanténa pre repatriantov zo zahraničia, kde sa mnohí ľudia domnievajú, že by mohla byť dokonca protiprávna.

Každopádne protiprávna a dokonca protiústavná bola časť zákona, ktorá dostala prezývku „špicľovací zákon.“, kde ministerstvo zdravotníctva malo získavať dáta od mobilných operátorov, kde sa ľudia pohybujú, či dokonca s kým si volajú. O protiústavnosti časti tohto zákona rozhodol Ústavný súd.

Vyhrážky

Vrchol Matovičovej arogancie moci bolo jeho ultimátum, či podľa niektorých názorov až vyhrážanie sa demonštrujúcim ľudom za otvorenie fitnescentier, ktorí chceli na protest proti vláde zablokovať diaľnicu, že ak to urobia vláda príjme zákon, ktorým zakáže všetkým ľuďom na Slovensku demonštrovať formou blokády ciest.

Paradoxom na tejto situácii je fakt, že Matovič ako opozičný politik práve podporoval autodopravcov, ktorí demonštrovali proti SMERáckej vláde , pričom taktiež blokovali cesty.

Núdzový stav

Matovič sa najnovšie pohráva s myšlienkou, že sa možno opätovne zavedie núdzový stav hneď ako sa skončí súčasný. Na Slovensku totiž môže trvať núdzový stav maximálne 90 dní a tento termín sa chýli ku koncu.

Napriek tomu, že na Slovensku máme veľmi málo prípadov koronavírusu a v niektoré dni nám dokonca nepribúdajú žiadni noví nakazení, Matovič zvažuje núdzový stav („hneď po minúte od jeho ukončenia“) okamžite zaviesť znova na ďalších 90 dní. Odvoláva sa pritom na to, že má prísť údajne nejaká druhá vlna koronavírusu, ktorá sa predpokladá na jeseň. Aj z toho dôvodu je však udivujúce, prečo vôbec uvažuje o núdzovom stave aj v lete.

Opätovné zavedenie núdzového stavu (bez relevantných dôvodov) by mohlo taktiež zaváňať zneužitím moci. Počas núdzového stavu je totiž zo strany vlády možné obmedziť základné práva, vrátane obmedzenia práva slobodne rozširovať informácie, a obmedzenia, či dokonca zákazu uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním..

Práve teraz v čase, keď sa na Matovičovu vládu valí vlna kritiky kvôli nie príliš zvládnutej koronakríze v oblasti ekonomiky a kvôli avizovaným rušeniam sociálnych výdobytkov ako 13. dôchodky, či kvôli možným nákupom americkej vojenskej techniky, by sa jej mohol zísť práve núdzový stav a teoreticky by Matovičovci mohli zakázať ľuďom demonštrovať a protestovať.

Snáď v tomto ohľade nakoniec prevládne zdravý rozum a núdzový stav sa nebude predĺžovať.

Vláda Igora Matoviča vládne len niečo vyše 2 mesiacov, no už teraz badať jej nie príliš demokratické sklony. Potláčanie opozičných politikov, rodinkárstvo, klientelizmus, stranícke nominácie, porušovanie ústavy, vyhrážanie sa demonštrujúcim, propagandistické noviny atď. Takúto so očí bijúcu aroganciu moci si nedovolil ani SMER a to dokonca ani v čase, keď na Slovensku vládol sám bez koaličných partnerov.

Samuel Gdovin