Môj profil 
Predplatné
Do obdobia pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele, hoci v tieto dni nie je predpísaný striktný pôst. Latinský obrad na rozdiel od byzantského nedele nepočíta, preto sa začína Veľký pôst až v stredu. V prvý deň Veľkého pôstu je predpísaný prísny pôst – nekonzumujú sa mäsité ani mliečne pokrmy, ani vajcia, iba raz je možné dosýta sa najesť.
Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, postojov a vzťahov k Bohu, k sebe i k blížnym. Bohoslužobné texty nabádajú rozjímať nad vlastným životom, zastaviť sa v zhone námah. Rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je v byzantskom obrade vyhradené až na Veľký týždeň.
Pôstne obdobie sa výrazne prejavuje aj v liturgickom živote byzantskej cirkvi. Bohoslužby okrem osobitných veľkopôstnych melódií charakterizujú rôzne kajúce prvky – najmä hlboké poklony. Podľa starobylej tradície sa v stredy a piatky slúžia liturgie vopred posvätených darov. Pri tejto liturgii podobnej večierni (vešperám) sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary, bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) a neobsahuje premenu svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. V niektorých farnostiach sa zachovávajú aj aliturgické dni – v pondelky, utorky a štvrtky sa neslávi liturgia sv. Jána Zlatoústeho, ale len veľkopôstna večiereň alebo iné bohoslužby z časoslova. V prvý týždeň Veľkého pôstu sa tiež zvykne modliť Veľký kajúci kánon sv. Andreja Krétskeho s poklonami, ktorý je na začiatku pôstu rozdelený na štyri časti; v piatom týždni Veľkého pôstu sa potom modlí celý naraz. Počas Svätej štyridsiatnice sa gréckokatolíci osobitne intenzívne modlia aj za mŕtvych – druhá, tretia a štvrtá sobota Veľkého pôstu sú označované ako zádušné soboty.
.jpg)
