Slovensko je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť „pristaré“ na vysoký dlh

Analýza RRZ ukazuje, že pravdepodobnosť takzvaného neodvratného defaultu, teda situácie, keď by sa krajina v budúcnosti už nedokázala vyhnúť platobnej neschopnosti ani pri maximálnom úsilí vlády, sa výrazne zvýšila. Kým pre rok 2010 bola odhadovaná len na 0,3 percenta, pri súčasných podmienkach dosahuje 10,9 percenta. Ak by sa hospodárske a fiškálne politiky nezmenili, do roku 2040 by podľa modelov RRZ prekročila hranicu 50 percent.

Autor upozorňuje, že samotná aktuálna výška verejného dlhu nevypovedá o celom rozsahu problému. Schopnosť krajiny zvládať zadlženie závisí aj od toho, ako bude vyzerať ekonomika a verejné financie v nasledujúcich desaťročiach. V prípade Slovenska predstavuje najväčšiu výzvu starnutie obyvateľstva. Rastúci počet seniorov bude zvyšovať tlak na dôchodkový systém a ďalšie verejné výdavky, zatiaľ čo počet ekonomicky aktívnych ľudí bude relatívne klesať. To znamená menší priestor na vytváranie primárnych prebytkov, z ktorých sa dlh spláca.

„Práve v tomto zmysle sme už pristarí na vysoký dlh. V starnúcej ekonomike je vysoký dlh rizikovejší,“ konštatuje Rakús. Podľa neho sa preto nemožno spoliehať len na priaznivejší hospodársky vývoj. Ak sa má Slovensko vyhnúť budúcim problémom, bude musieť stabilizovať zadlženie a zosúladiť budúce výdavky s možnosťami ekonomiky.

Kľúčovým pojmom v analýze je takzvaný fiškálny limit, teda maximálna úroveň dlhu, ktorú je krajina ešte schopná splatiť. Tento limit nie je pevne daný a mení sa podľa ekonomických a demografických podmienok. Starnutie populácie ho pritom posúva smerom nadol, pretože znižuje potenciál budúcich rozpočtových prebytkov. Výsledkom je, že rovnaká úroveň dlhu predstavuje v staršej spoločnosti vyššie riziko než v krajine s priaznivejšou vekovou štruktúrou.

Podľa projekcií RRZ by sa verejný dlh v základnom scenári mohol do roku 2040 zvýšiť až na 108,6 percenta HDP. Práve rast zadlženia je popri demografii najvýznamnejším faktorom zvyšovania rizika. Samotná úroveň dlhu zvyšuje riziko neodvratného defaultu pre súčasný stav o viac ako päť percentuálnych bodov. Významnú úlohu zohrávajú aj vysoké verejné výdavky vrátane dôchodkov, ktorých financovanie bude pod čoraz väčším tlakom.

Na druhej strane existujú aj faktory, ktoré riziko zmierňujú. RRZ medzi ne zaraďuje najmä likvidné finančné aktíva štátu a úroveň produktivity ekonomiky. Ich pozitívny vplyv však podľa analýzy nestačí na vyváženie dlhodobých trendov spojených so starnutím populácie a rastom dlhu.

Štúdia zároveň upozorňuje, že riziko sa nezvyšuje lineárne. Čím bližšie sa krajina dostáva k svojmu fiškálnemu limitu, tým citlivejšie reaguje na ďalšie zhoršenie ukazovateľov. Dlh, ktorý by bol pri priaznivejšej demografickej situácii relatívne bezpečný, môže byť v podmienkach starnúcej spoločnosti spojený s výrazne vyššou pravdepodobnosťou budúcich problémov. „Kombinácia vysokého dlhu a zhoršujúcej sa demografickej pozície je nebezpečnejšia než každý z týchto faktorov samostatne,“ upozorňuje Rakús.

Zaujímavým zistením je aj to, že budúce demografické zmeny ovplyvňujú riziko už dnes. Keďže vývoj populácie je pomerne dobre predvídateľný, finančné trhy a modely udržateľnosti verejných financií s ním počítajú v predstihu. Najsilnejší dopad starnutia na riziko defaultu sa podľa analýzy prejaví približne o 16 rokov skôr, než vyvrcholí samotný demografický tlak na verejné financie.

Autor zároveň pripomína, že nulové riziko neexistuje ani pri nízkej úrovni zadlženia. Rozhodujúce je, akému typu problémov krajina čelí, ak sa dostane do finančných ťažkostí. Skúsenosti Portugalska či Írska ukázali, že štát môže požiadať o medzinárodnú pomoc aj bez dramatického zhoršenia schopnosti splatiť svoj dlh. Iná situácia však nastáva pri hlbších štrukturálnych problémoch, aké zažilo Grécko počas dlhovej krízy.

RRZ preto zdôrazňuje, že riziko neodvratného defaultu nehodnotí len možnosť dočasnej straty prístupu na finančné trhy. Skúma najmä to, či bude mať krajina v budúcnosti dostatočnú fiškálnu kapacitu na splatenie svojich záväzkov aj v prípade maximálneho úsilia vyhnúť sa bankrotu. Z pohľadu Slovenska je podľa Rakúsa najväčšou výzvou zabezpečiť, aby rastúce náklady spojené so starnutím populácie neprekročili možnosti ekonomiky a neohrozili dlhodobú udržateľnosť verejných financií.