Fico nevie šibnúť čarovným prútikom. Dlh obhajuje porovnaním s Európou

Fico kritizoval médiá za to, že pri hodnotení zadlženosti krajiny ignorujú medzinárodné porovnania. Pripomenul, že priemerný verejný dlh v EÚ sa pohybuje na úrovni 82,8 percenta HDP a v eurozóne dosahuje približne 88 percent. Napriek tomu sa podľa neho verejnosť stretáva najmä s varovaniami pred scenármi pripomínajúcimi grécke problémy. „A čo píšete? Hrozí nám bankrot, grécka cesta,“ odkázal kritikom.

Premiér zároveň poukázal na to, že viacero ekonomicky vyspelých štátov hospodári s vyšším dlhom ako Slovensko. Medzi krajinami, ktoré spomenul, boli Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Maďarsko či Slovinsko. Ešte výraznejšie zadlženie podľa neho vykazujú Grécko, Taliansko, Belgicko alebo Španielsko. „Toto sú údaje, že Slovensko nemá absolútne žiaden problém s verejnými financiami. Máme dlh nižší ako priemer EÚ,“ vyhlásil.

Predseda vlády odmieta aj tvrdenia, že súčasný stav verejného dlhu je výsledkom krokov jeho kabinetu. Pripomenul, že v roku 2019 predstavoval dlh približne 48 percent HDP a nachádzal sa pod všetkými sankčnými pásmami dlhovej brzdy. Zlom podľa neho nastal počas pandémie COVID-19, keď sa v roku 2021 zadlženie zvýšilo na 61 percent HDP. Fico tvrdí, že Slovensko sa dnes pohybuje na rovnakej úrovni ako v tom období a považuje za úspech, že sa dlh podarilo udržať. „Buďte radi, že držíme 61-percentný dlh,“ uviedol.

Aj preto vláda podľa premiéra nepočíta s tým, že by v budúcom roku predložila vyrovnaný štátny rozpočet. Návrh bude opäť obsahovať deficit verejných financií. Fico argumentuje, že na Slovensko sa vzťahuje výnimka z povinnosti smerovať k vyrovnanému hospodáreniu, keďže výdavky vyplývajúce z plnenia medzinárodných záväzkov presahujú tri percentá HDP. Takýto výklad však spochybňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa premiéra bude konečná podoba rozpočtu výsledkom konzultácií s európskymi inštitúciami a musí zohľadňovať ekonomickú realitu. Odmieta predstavu, že by bolo možné okamžite dosiahnuť vyrovnané hospodárenie bez negatívnych dopadov na obyvateľstvo. Zdôraznil tiež, že prioritou vlády zostáva rast životnej úrovne. „Ľudia musia mať reálne mzdy,“ povedal s tým, že tempo rastu zárobkov musí prevyšovať infláciu. Súčasný prístup označil za postupný a zodpovedný a dodal, že Slovensko nečelí zo strany Bruselu žiadnym sankciám ani varovaniam pred vývojom podobným Grécku.

Minister financií Ladislav Kamenický očakáva, že slovenská ekonomika bude v budúcom roku rásť rýchlejšie než priemer eurozóny. K lepšiemu výkonu hospodárstva by podľa neho mali prispieť najmä nové priemyselné investície vrátane nábehu výroby v automobilke Volvo a rozvoja projektu baterkárne. Medzinárodné aj domáce inštitúcie pritom predpokladajú mierny rast ekonomiky. Organizácia OECD odhaduje rast HDP na úrovni 1,7 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska počíta s tempom 1,9 percenta.

Šéf rezortu financií zároveň pripustil, že ozdravovanie verejných financií bude vzhľadom na nepriaznivé vonkajšie podmienky dlhodobejší proces. Za hlavný problém označil slabší ekonomický vývoj v eurozóne. „Protivietor tu proste je,“ skonštatoval. Podľa aktuálnych odhadov by celková inflácia mala v budúcom roku dosiahnuť približne 2,4 percenta.

Kamenický zdôrazňuje, že vláda pokračuje v konsolidácii verejných financií, no odmieta predstavu razantných škrtov bez ohľadu na sociálne dôsledky. „My sme sociálna demokracia, budeme sa snažiť zachraňovať verejné financie, budeme konsolidovať, ale nie na úkor ľudí,“ vyhlásil. Podľa neho by deficit verejných financií bez prijatých opatrení smeroval až k siedmim percentám HDP.

Minister zároveň argumentuje, že súčasné problémy nie je možné odstrániť v krátkom čase. „Nevieme šibnúť čarovným prútikom, že opravíme to, čo iní pokazili,“ povedal. Podľa jeho slov si stabilizácia verejných financií vyžiada viac než jedno volebné obdobie, pričom vláda chce pokračovať v konsolidácii tempom, ktoré nebude ohrozovať sociálnu situáciu obyvateľov ani ekonomický rast krajiny.