Berlín 6. októbra 2022 (HSP/rmx.news/Foto:telegram)
Rusko-nemecké hospodárske a geopolitické vzťahy, ako ich poznáme, sa blížia ku koncu, píše politológ Marek Cichocki
Fotografie plynu vychádzajúceho z poškodeného potrubia na hladinu Baltského mora sa stávajú symbolom definitívneho konca východnej politiky Nemecka, ktorá sa realizovala viac ako pol storočia.
Obľúbený “obchodný” projekt Gerharda Schrödera a Angely Merkelovej, plynovod Nord Stream, bol od začiatku symbolom geopolitických rozhodnutí Nemecka.
Uplynulo šesť desaťročí odvtedy, čo sa najprv v Bonne, potom v Berlíne rozhodlo, že vzťahy so Sovietskym zväzom a jeho nástupcom, Ruskou federáciou, budú strategickým smerom nemeckej politiky v Európe. Bolo to v 60. rokoch 20. storočia, keď sa vďaka politikom ako Willy Brandt a Egon Bahr vytvorili základy nemeckej “Ostpolitik”, ktorá vychádzala z predpokladu, že iba zblíženie s Moskvou môže Nemecku umožniť dosiahnuť jeho najdôležitejší národný cieľ po druhej svetovej vojne: zjednotenie.
Rýchlo sa však ukázalo, že vzťahy s Ruskom, ktoré mali najvyššiu prioritu, môžu Nemecku priniesť oveľa viac výhod. Okrem cesty vedúcej k vytúženému zjednoteniu otvorili pre nemeckú ekonomiku nové, lukratívne kontrakty.
Výmenou za nemecké investície, peniaze a technológie sa potom Moskva v 80. rokoch stala hlavným dodávateľom lacných energetických zdrojov.
Vďaka tomu získala nemecká ekonomika v Európe jedinečnú prevahu, ktorú Nemecko neskôr upevnilo zavedením spoločnej meny euro. Toto štrukturálne prepojenie medzi Ruskom a Nemeckom bolo veľmi hlboké. Timothy Garton Ash vo svojej knihe V mene Európy poznamenal, že to bol Nikita Chruščov, kto mal francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Christianovi Pineauovi povedať tieto významné slová: “Zabúdate, že nemecká ekonomika dopĺňa našu oveľa lepšie ako vaša.”
Čo je však dôležitejšie, toto spojenie umožnilo Nemcom a Rusom spoločne riadiť dianie v strednej Európe a diktovať aj základné otázky v kontexte transatlantických vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi.
Keď dnes Angela Merkelová, ktorá je už na dôchodku, povedala, že s využitím dlhodobejšej perspektívy by sa európska bezpečnostná architektúra mala budovať spolu s Ruskom, v skutočnosti tým hovorí, že si nevie predstaviť iný svet, ako bol ten, z ktorého Nemecko v uplynulých 60 rokoch toľko ťažilo.
Nakoniec aj v Berlíne pochopia, že tento svet sa už nikdy nevráti.