Môj profil 
Predplatné
Po prvej trojici nasleduje koalícia PS-Spolu so ziskom 9,3 percenta hlasov, Za ľudí, ktorých by volilo 8,2 percenta voličov a hnutie Sme rodina, ktorému by dalo hlas 7,8 percenta opýtaných.
Parlamentné mandáty by získalo aj KDH, ktorému by hlas odovzdalo 5,4 percenta voličov a SaS, ktorá v prieskume získalo 5,3 percenta hlasov.
Mimo NR SR by ostala SNS (4,4 percenta), Most-Híd (4,2 percenta), Dobrá voľba (4 percentá), Maďarská komunitná spolupatričnosť (3,9 percenta) a aj strana Vlasť, ktorú by volilo 3,2 percenta respondentov.
V prepočte na mandáty by Smer-SD získal v parlamente 33 kresiel, OĽaNO 25, ĽSNS 23 kresiel. Koalícia PS-Spolu by získala 18, Za ľudí 16 a Sme rodina 15 mandátov. KDH i SaS by zastupovalo v parlamente po desať poslancov.
Ostatné strany získali v prieskume menej ako jedno percento hlasov. Pol percenta by získala Demokratická strana, 0,4 percenta Slovenské hnutie obrody. Pre stranu Socialisti.sk, rovnako pre Starostov a nezávislých kandidátov by sa rozhodlo 0,3 percenta voličov. Jednu desatinu percenta hlasov získali v prieskume subjekty Máme toho dosť!, Solidarita – Hnutie pracujúcej chudoby a 99 % – občiansky hlas. V prieskume sa objavili aj strany Slovenská liga, Hlas ľudu, Hlas pravice, Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku a Práca slovenského národa – s nulovým ziskom.
Na voľbách by sa z celkového počtu opýtaných nezúčastnilo 9,2 percenta respondentov, ďalších 7,7 percenta nevedelo odpovedať, či sa na voľbách zúčastní.
Na Slovensku by mohla vzniknúť pravicová vláda piatich strán a nepotrebovala by ani hnutie Sme rodina
Na Slovensku by mohla po parlamentných voľbách vzniknúť pravicová vláda piatich strán a nepotrebovala by ani hnutie Sme rodina. Koalíciu by mohli vytvoriť Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) – Progresívne Slovensko (PS)/Spolu – Za ľudí – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Sloboda a Solidarita (SaS). Spoločne by obsadili v snemovni 79 kresiel. Ak sa k nim pridá aj Sme rodina s 15 poslancami, nová koalícia by mala ústavnú väčšinu 94 mandátov zo 150-členného parlamentu. Ukázal to prieskum agentúry Focus na objednávku koalície PS/Spolu. Podľa sociológa Martina Slosiarika z Focusu je však vytvorenie ústavnej väčšiny čisto politickým rozhodnutím či bude chcieť vládne zoskupenie po voľbách prijať aj ústavné zmeny.
Tesne nad prahom vstupu do parlamentu je KDH (5,4 %) a SaS (5,3%). Mimo parlamentu by zostali súčasné vládne subjekty Slovenská národná strana (4,4 %) aj Most-Híd (4,2%). Podľa Slosiarika práve prípadný prepad hlasov bude veľmi dôležitým faktorom pre zostavenie vlády. „Čím väčší prepad hlasov, tým pravdepodobne väčší zisk pre strany, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu. Potom rastie šanca, že by nebola potrebné koalícia piatich, ale štyroch, prípadne troch strán,“ priblížil sociológ a dodal, že čím menej strán bude v novej koalícii, tým lepšie sa v nej môžu manažovať vzájomné vzťahy.
V prieskume obsadil prvé miesto Smer-sociálna demokracia so 17 percentami. Podľa sociológa sa strana bude snažiť v prvom rade udržať si voličov. „Prostredníctvom ohlásených sociálnych opatrení chce však ešte prilákať na poslednú chvíľu nových voličov, lebo si uvedomuje, že ich veľmi potrebuje,“ povedal sociológ.
Na Smer-SD sa ako druhé doťahuje OĽaNO Igora Matoviča s 13,3 percenta. Slosiarik si myslí, že Matovič zabodoval neustálou mediálnou pozornosťou. „Najpodstatnejšie pre Matoviča je, s čím asi aj taktizoval, že nepristúpil do opozičného paktu o neútočení. Umožnilo mu to prichádzať do konfliktných situácii, v ktorých sa mohol vyhraňovať aj voči potenciálnym partnerom. Tým pádom bol viditeľnejší, a pritom robil svoj štýl politiky,“ zhodnotil Slosiarik.
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko nezaznamenala oproti januárovému prieskumu významnejší výkyv. Dosahuje niečo vyše 12 percentnú podporu.
Volebná koalícia PS/Spolu sa drží tesne nad 9 percentami. Mierny pokles zaznamenala strana Za ľudí Andreja Kisku. Dosiahla podporu 8,2 percenta. V predchádzajúcom prieskume v januári by jej dalo hlas 10,8 opýtaných. Sociológ vysvetlil pokles tým, že možno časť bývalých voličov OĽaNO, ktorí boli dočasne u Kisku, sa vrátili späť k Matovičovi, lebo „je pre nich viditeľnejší a autentickejší“. Kiska sa podľa Slosiarika snaží bojovať proti Smeru-SD, ale nie je v kampani „tak silno symbolicky prítomný pre voliča“.
Pre KDH a SaS, ktoré sú tesne nad päťpercentným pásmom ohrozenia, bude podľa sociológa dôležité si voličov udržať. „Aby u nich nenastal efekt veľkého vozňa. Teda, že voliči radšej pôjdu za víťaznými stranami, hoci funguje aj opačný efekt a ľudia zachraňujú strany v ohrození,“ poznamenal.
Mimo parlamentu sa v prieskume ocitla SNS. Sociológ hovorí, že SNS pred minulými voľbami v roku 2016 naviazala na seba širokospektrálnych voličov a zafungovali aj sympatie k lídrovi strany Andrejovi Dankovi ako novému politikovi. „SNS vtedy na seba naviazala rôznu sortu voličov. Dnes sa rozpŕchli. Danko nestráca na základe programových vecí, ale ten jeho imidž je tak naštrbený, že ho nevolia,“ uzavrel Slosiarik.
Parlamentné voľby sa uskutočnia v sobotu 29. februára.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
