Môj profil 
Predplatné
Film o rodine, koreňoch a o tom, ako sa dá s nadhľadom a s tými správnymi ľuďmi zvíťaziť aj v zdanlivo prehratých bitkách opisuje príbeh rodeného Newyorčana Franka, ktorý vďaka svojim šľachtickým predkom získa dávne rodové sídlo, zámok Kostka. Frank tak po viac ako štyridsiatich rokoch chystá s dcérou Máriou a temperamentnou ženou Vivien veľký návrat do Česka. Čerství aristokrati však nevedia o miestnych pomeroch a dávnu vlasť a zámocký život poznajú len z rozprávania príbuzných. Po príjazde rodina zisťuje, že zámok je v stave pozvoľného rozkladu, bokom od akéhokoľvek spoločenského diania. Jedinými stálymi obyvateľmi Kostky sú spiatočnícky kastelán Josef, bodrá kuchárka pani Tichá a hypochondrický údržbár Krása. Zatiaľ čo osadenstvo Kostky pozvoľna precitá z mátožného spánku porevolučných deväťdesiatych rokov, rodina Kostkovcov stojí pred ťažkou voľbou – či generáciami vybudované sídlo predať a vrátiť sa do Ameriky, alebo sa pokúsiť zámok zachrániť.
„Tá knižka je zároveň písaná denníkovou formou 19-ročnej slečny, ktorá ju píše v prvej osobe a ten humor je z jednej tretiny založený na vtipoch, ktoré robia zvieratá. Na tom sme vystriedali minimálne desať alebo dvanásť scenáristov. Väčšinou to začali písať a postupne všetci hovorili ‘To proste nejde, to sa nedá adaptovať!’ Zvieratá sú skvelé, no vo filme aj s deťmi veľmi problematické v tom, ako ich viesť, zvieratá vám ten vtip skrátka nezahrajú,“ vysvetlil Vejdělek, ktorý sa napokon chopil úlohy scenáristu sám. „Ja som bol asi prvý z tých trinástich, ktorý v scenári vymenil zvieratá za hercov. Aj to je niekedy pekelné, no stále je to jednoduchšie ako napríklad obsadiť dve dogy, ktoré tam mal napísané pán Boček. Samozrejme, do tej knihy si môžete napísať, že sa tam na tom zámku deje čokoľvek a čitatelia si to všetko pekne predstavia, no vo filme to musíte urobiť konkrétne. Ja som teda stavil na hercov, keďže s nimi mám bohatšie skúsenosti, než so psami…,“ zasmial sa režisér.
Film je podľa Vejdělka čistou komédiou. „Z môjho pohľadu je skutočne asi najčistejšia, pretože tentoraz ušetrím divákov od toho, aby som nechal zomrieť niektorú z dôležitých postáv. I keď niektoré majú na mále,“ priznal režisér. V novinke hrá množstvo výborných hercov naprieč všetkými vekovými kategóriami. Máriu stvárnila osemnásťročná Yvona Stolařová, barónku Orssi zas 93-ročná Zdenka Procházková.
Výber hercov je pre Vejdělka veľmi dôležitý, preto obsadil viacero mien, s ktorými už má osobnú skúsenosť. Spoluprácu si zopakoval napríklad v prípade Tatiany Dykovej, Elišky Balzerovej, Hynka Čermáka, Martina Pechláta či Pavla Lišku. Premiérovo, naopak, pracoval s Vojtom Kotkom, Zdeňkom Piškulom a Petrom Nárožným. Zo slovenských herečiek sa vo filme predstavila Táňa Pauhofová, ktorá je veľkou fanúšičkou kníh o neuveriteľných príhodách čerstvých českých šľachticov. „O Táni som uvažoval, čo by v tom filme mohla hrať. Ona je totiž s Eliškou jedna z dvoch herečiek, ktoré si predstavujem pri každom filme, čo by tam tak mohli mať, no pretože vyzerá stále výborne, nemohla hrať grófku. S takouto veľkou dcérou by ste jej to neverili… Stále jej to hovorím, že sa musí nejako zošpatiť, inak ďalšie roly asi odo mňa už nemôže dostať… No nedalo mi, tak som jej upravil a trochu inak napísal inú postavu z knihy…,“ priblížil Vejdělek.
Slovákov v tvorivom tíme filmu okrem Pauhofovej zastali aj kostýmová výtvarníčka Katarína Hollá a kapela No Name, ktorá ku snímke zložila a nahrala ústrednú pieseň I prokletí může být štěstí.
.jpg)
