„Slovensko potrebuje chladnú hlavu, nie zahraničnopolitické emócie“

Podľa Kéryho „diskusia o Trumpovej Rade mieru odhalila zásadný rozdiel medzi tým, ako komentuje zahraničnú politiku opozícia, a tým, ako ju v praxi uplatňuje vláda Roberta Fica,“ uvádza poslanec vo svojom príspevku na sociálnej sieti

„Zatiaľ čo vláda a diplomacia pristupovali k informáciám a debatám zodpovedne a s jasným zámerom chrániť národnoštátne záujmy, opoziční predstavitelia reagovali unáhlene, emotívne a bez elementárneho overenia faktov,“ zdôrazňuje Kéry.

Niektorí z opozície sa najprv tešili, že sme pozvanie nedostali, informuje Kéry a ako príklad uvádza „vystúpenie Ivana Korčoka z Progresívneho Slovenska, ktorý na sociálnych sieťach konštatoval, že Slovensko „neexistuje“ na mape pozvánok do Rady mieru,“ ale pritom išlo o neúplné informácie a rýchle politické hodnotenie, ktoré nebolo založené na faktoch, s ktorými už v tom čase pracovala slovenská diplomacia.

„Podobne Branislav Gröhling, predseda SaS označil Radu mieru za „nedemokratické zoskupenie“, či „biznis plán“ amerického prezidenta,“ a aj v tomto prípade išlo o silné slová, ktoré „predbehli vecnú analýzu samotnej charty, jej mechanizmov a medzinárodnoprávnych dôsledkov.“

Naopak vláda a štátne inštitúcie postupujú v tomto prípade rozvážne a z koalície oprávnene zaznievajú „napr. kritické hlasy k neakceptovateľnosti finančných podmienok, ktoré sa s Radou mieru spájajú,“ pretože pri našom 7 miliardovom deficite verejných financií si nemôžeme a nesmieme dovoliť „kupovať zahraničnopolitické alibi“ – miliardový členský príspevok do Rady mieru.

A opodstatnené sú aj obavy, že tento nový formát môže „slúžiť ako politický dáždnik, pod ktorým by si veľmoci legitimizovali vlastné rozhodnutia,“ uvádza Kéry a odkazuje na podpredsedu NR SR Tibora Gašpara (SMER-SSD), ktorý upozornil, že „Trumpov spolok môže pôsobiť ako príprava ochranného mechanizmu, ktorým sa Spojené štáty budú zakrývať pri ďalších politických a bezpečnostných rozhodnutiach.“

Preto je podľa poslanca Kéryho potrebná „maximálna obozretnosť a dôsledné hodnotenie rizík – nie okamžité súdy podľa politickej nálady dňa.“

Aj politológ Eduard Chmelár dlhodobo upozorňuje, že „samotná charta Mierovej rady sa nehlási k princípom a mechanizmom Organizácie Spojených národov,“ a to je „zásadný rozdiel oproti etablovaným medzinárodným štruktúram a legitímne vyvoláva otázky o súlade s platným medzinárodným právom.“

Preto podľa Kéryho pre Slovensko „zostáva najvýhodnejšou a najlegitímnejšou platformou na riešenie medzinárodných sporov spomínaná OSN.“

V závere však dodáva, že zmena medzinárodnej politiky so sebou prináša aj iné, dočasné formáty spolupráce a ak by sme o nich mali uvažovať, tak určite nie ako o náhrade už existujúcich inštitúcií, ale ako o doplnku a „výlučne bezplatne, dočasne a s jasným obsahovým prínosom.“

Prečítajte si tiež:

• Vláda sa bude zaoberať návrhom integrovaného systému strategického plánovania
• Ministerstvo chce deťom zakázať prístup na sociálne siete a k službám AI