Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Vůjtek počas tlačovej besedy na XXII. zimných olympijských hrách v Soči 20. februára 2014. Foto: TASR/AP

 

Soči 20. februára (TASR)

Príbeh odpísanej ikony slovenského hokeja rezonuje aj naďalej

Kauza Miroslav Šatan, keby nešlo o šport, tak traumatizujúca slovenskú verejnosť až strach. A to nielen hokejovú. Nebolo väčšieho nominačného bremena pred olympijským turnajom.

“Kvichty” nenominovaných veličín riešili aj Rusi, Česi, Kanaďania, či Fíni a prvé dva národy ich po štvrťfinále v Soči budú ešte len riešiť. Príbeh odpísanej ikony slovenského hokeja však natvrdo rezonuje oveľa viac a je otázne, či doznie po štvrtkových vyjadreniach šéfov reprezentácie.

V každom prípade sa však pokúsili situáciu akosi sumárne vysvetliť a tréner Vladimír Vůjtek na začiatku debaty na stretnutí s médiami v Boľšoj aréne zdôraznil: “My musíme ísť do otvorenej reči a nemôžeme to nechať na sebe.” Je jasné, že v takejto situácii sa ťažko rodí “súrodý” sumár. Najmä v obkolesení dvoch ďalších supertém, teda kauzy Višňovský a úvah o budúcnosti tohto realizačného tímu.

Stretnutie v Amerike

Tréner začal Amerikou: “Stretli sme sa tam aj s Mirom Šatanom, vtedy ešte nehral a nemal ani vyhliadnutý klub. Bavili sme sa aj o termíne nominácie, tá nakoniec mala uzávierku 7. januára. Medzitým odohral deväť zápasov, ja som ich všetky videl. K tomuto dátumu nemal formu na olympijskú nomináciu. Nominovali sme 25 hráčov a kapitána, vodcu kabíny Zdena Cháru. Potom začal hrať Miro lepšie, začal dávať góly a čakali sme do konca na situáciu s Mariánom Gáboríkom. A vtedy sme sa dostali aj do situácie, že dvaja ľudia, dvaja lídri a velikáni slovenského hokeja nehovoria spolu 14 mesiacov. Prehodili si len jednu sms-ku a neúspešne. Počul som, že to by sa dalo v Soči vyriešiť za 5 minút. Ale čo keby nie? Mohlo sa stať, že by sa nedohodli a to by bolo pre kolektív zlé.”

Vůjtek zdôraznil, že celý čas v tíme dbali na to, aby bol dobrý kolektív, partia a disciplína. Usúdili, že menšie zlo bude pôvodná nominácia: “Stupňoval sa na nás tlak a ja sám cítim, že trpí celý slovenský hokej, keď sa nevedia dohodnúť dve jeho osobnosti. Doteraz si každý hovorí svoju pravdu.”

Atmosféra v kabíne

Takýto stav podľa trénera pravdepodobne ovplyvnil aj atmosféru v kabíne: “Asi to v hlavách hráčov. Denne čítajú všeličo na internete a niektoré články im nepridali na pohode.” Tým však Vůjtek nechcel ospravedlňovať výsledky a ani to nebola téma stretnutia. Aj médiá zaujímali najmä nevysvetlené udalosti pred štartom ZOH.

Generálny manažér reprezentácie Otto Sýkora pripomenul zásadný východiskový bod celej kauzy, ktorá neskôr nabrala aj iné podstatné rozmery: “Mirovi sme už počas našej novembrovej návštevy zámoria hovorili, že cesta na ZOH vedie aj cez vyjasnenie si situácie medzi ním a Zdenom. Samozrejme pri predpoklade, že Miro skoro začne hrať a dostane sa do zodpovedajúcej formy.”

Kľúčové SMS

Hráč Slovana Bratislava Miroslav Šatan kľačí na ľade po strete s hráčom českého HC Lev Praha Zdenom Chárom. Foto: TASR/Michal Svítok

 

Sýkora “rozmenil na drobné” aj kľúčovú smsku, ale v jeho podaní išlo o dve: “Miro pred zápasom Bostonu v New Yorku kontaktoval Zdena, kde mu napoludnie napísal, že by si s ním rád dal stretnutie na desať minút. Zdeno mu odpovedal, že pred zápasom nie a pozval ho s rodinou na víkend do Bostonu a tam by si to mohli vyjasniť. Odvtedy už neprebehla žiadna komunikácia.”

Sýkora naznačil, že ani jedna z týchto dvoch hlavných línií sa včas nerealizovala a jedna doteraz nie. TASR zaujímalo, akoby tieto dve veci súviseli, keby sa jedna z nich včas realizovala (forma) a akoby sa to riešilo a prečo to všetko nebolo odkomunikované naraz na nominačnej tlačovke. Taktiež prečo skúsený tréner nepočíta s tým, že herná pohoda hráča Šatanovho formátu môže ešte v priebehu takmer mesiaca narásť. “Všetko je to len keby. Zdôrazňujem opäť, že 7. januára nemal takú formu, aby mohol ísť na olympijské hry,” reagoval tréner a konštatoval, že si nevedel predstaviť Šatana ako náhradníka, ktorý by čakal na to, že ho nominujú dodatočne. Neskôr však pripustil možnosť zaradiť ho do kádra namiesto zraneného Mariána Gáboríka: “Čakali sme na telefonát, že jeden z nich zavolá a povie – dohodli sme sa. Keby sme mali súhlas oboch, že sa dohodli a urobia všetko pre pohodu v kabíne, myslím si, že v tom čase už nebol dôvod na to, aby nešiel.”

Sýkoru dodal, že problematiku s Chárom nechceli príliš zverejňovať, riešila by sa v prípade iného nominačného verdiktu. Primárna bola výkonnosť a na nominácii sa zhodli všetci kompetentní: “Keby tam tá výkonnosť bola, dostali by sme sa k ďalšiemu bodu, teda k ľudskej stránke medzi Mirom a Zdenom. Ten však potom už nebol aktuálny.”

Lenže tréner Vůjtek v ďalších dňoch túto inkriminovanú vzťahovú záležitosť načrtol v médiách. “Toto išlo von, lebo ma podviedli. Ja som na to skočil. Nehovoril som to pre noviny, nehovoril som to verejne. A každý deň bolo možno čítať niečo iné, za dva dni sa to prekrútilo. A potom ja z toho vyjdem ako hlupák.”

Najväčší kamaráti

Sýkora si tiež povzdychol pri spomienke, aký mal tím lídrov v Chárovi a Šatanovi (plus Michalovi Handzušovi) pred dvoma rokmi pri senzačnom zisku striebra na MS: “A Zdeno s Mirom, to boli azda najväčší kamaráti, akí kedy mohli byť. Robiť mediátorov medzi nimi sa ale nedalo. Sú to dvaja inteligentní ľudia, ktorí si to musia sami vydiskutovať. Lenže jeden chce ospravedlnenie za faul a druhý sa v žiadnom prípade neospravedlní, lebo to podľa neho faul nebol. Musia sa zmieriť sami, škodí to nášmu hokeju.”

V závere debaty s médiami Sýkora upresnil informáciu, že medzi oboma hráčmi bola širšia sms-ková komunikácia, resp. že Šatan nereagoval na Chárove. A tiež dôraznejšie zopakoval, že v novembri dostal Šatan jasne na vedomie, že jeho cesta do Soči vedie aj cez urovnanie sporu s Chárom. Na druhej strane: “So Zdenom ako s kapitánom sme sa bavili o každom hráčovi. Nikdy si však nekládol podmienky, kto bude a kto nebude v tíme.”

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR