Šialenosti na pokračovanie

Vytvárať tzv. koalíciu ochotných, ktorá by pôsobila na Ukrajine nie je totiž nápad, je to šialenstvo. Alebo ak chcete najhoršia verzia spôsobu vládnutia. Pohnútky Macrona teda poznáme, ale aj tak je toto hanba pre pozíciu prezidenta Francúzska ako takú. V čase kedy už kde – kto chápe, že sme vošli do slepej uličky, sa dá takáto myšlienková pohnútka považovať za čisté kamikadze – a nech by bol autorom akýkoľvek európsky štátnik. Tento počin Macrona je jeden z najhorších, aké v poslednom období kto vymyslel.

Francúzsko intenzívne cíti, že stráca Afriku a tým pádom aj vlastné perpetuum mobile prosperity. Ak sa pozrieme na kroky prezidenta Macrona ako na celok, musíme povedať, že sú ovplyvnené syndróm Napoleona.

Akurát, že tento človiečik stále nechápe, že Európa dnešných dní nepotrebuje ani vojnu a ani ďalšiu krízu. A jeho nápad práve sem smeruje. Európa naopak hlavne potrebuje kreovanie vnútorných opatrení, ktoré by sa sústredili na ekonomiku a zlepšovanie životných štandardov občanov jednotlivých národných štátov. Dnes však miesto toho vidíme, že sa snažia za každú cenu držať podporovať Ukrajinu, posielať tam peniaze a zbrane.

Ja tvrdím, že podporovať vojnu znamená ochudobňovať Európu. Európa nie je Ukrajina. Nikdy to tak nebolo a nikdy nebude. Štáty ako Francúzsko, ale aj Nemecko si už konečne musia uvedomiť, že ak má EU naozaj fungovať, tak nemôžu o všetkom rozhodovať iba oni. A samozrejme ani Brusel. Doba sa mení. Aj iné štáty už majú svoje sebavedomie.

Otázka je, ako sa dokážeme vysporiadať s realitou. Európa, to nie sú vojny aj keby si to asi niekto prial. Európa je priestor, ktorý má využívať a zdokonaľovať svoj potenciál. Nie si ho ničiť. Politici sú zvolení na to, aby hľadali optimálne formy spolupráce, výsledkom ktorých bude ekonomická stabilita a prosperita. Diskutovať potrebujeme o zdravotníctve a školstve, o znižovaní inflácie, o cenách energií a nie ako podporovať vojnu a neschopne vysvetľovať ako niečo nejde. Všetko sa dá riešiť, chce to len rozvahu a politickú odvahu.

A platí to aj o Francúzsku. Samozrejme. Aj oni a im podobní musia hľadať riešenia a nie slepo hnať Európu do záhuby. Komu to má pomôcť?

V každom prípade mám jednoznačný odkaz – spomedzi tých “ochotných”, keď už sa majú štáty takto deliť, by mali vytvoriť prvé línie, nech sa postavia ako hrdinovia do popredia. …aby videli, čo nezodpovednými rozhodnutiami spôsobili a kam smerujú náš kontinent.

Je tu však nádej. A nie je ďaleko – európske voľby môžu veľa zmeniť. Tak v téme Ukrajiny, ale aj v tom, ako ďalej s Európou. Jej smerovanie sa totiž silno dotýka aj nás Slovákov. Nepodceňme to.

Využime príležitosť, ktorá je na dosah. Poďme voliť a rozhodnime o Európe, rozhodnime o nás.

Prečítajte si tiež:

• Pôjde NATO do vojny s Ruskom?
• Európa zaradila spiatočku