Ministerka, ktorá zjednotila cirkev: Prvá časť

Poľskí študenti sa 1. septembra vrátili do škôl v čase rozsiahlejších zmien učebných osnov, nových rozvrhov a pokračujúceho obmedzovania predmetu, ktorého rozsah sa potichu zmenšuje už dva roky. Náboženstvo sa teraz vyučuje jednu hodinu týždenne a spravidla sa zaraďuje bezprostredne pred povinnými vyučovacími hodinami alebo po nich. Školy môžu spájať žiakov z rôznych tried a ročníkov do jednej skupiny na vyučovanie náboženstva. Nikto ho nezakázal.

Tomasz Sypniewski vyučuje náboženstvo na strednej škole vo Varšave a svoje pracovné miesto si udržal vďaka náhode. Na konci pandémie totiž dokončil postgraduálne štúdium informatiky, takže keď sa počet hodín náboženstva znížil, mohol prevziať vyučovanie tohto predmetu. Vďaka tomu si svoje miesta udržali aj jeho dvaja kolegovia – laický katechét a kňaz. V iných varšavských školách to dopadlo horšie.

Údaje samotného ministerstva ukazujú, prečo je to dôležité. Podľa údajov, ktoré zverejnila ministerka školstva Barbara Nowacka, pracovalo v septembri 2024 v školách 27 393 učiteľov náboženstva, zatiaľ čo o rok neskôr ich bolo 22 876. Za dvanásť mesiacov ich počet klesol o 4 517, teda o 16,5 percenta. Ministerka tvrdila, že zníženie počtu hodín neviedlo k hromadnému prepúšťaniu. Sypniewski však opisuje to, čo štatistiky nezachytávajú – učiteľov, ktorí boli nútení ísť na zdravotnú dovolenku (práceneschopnosť), učiteľov rozdelených medzi tri školy, či tých, ktorí majú štyri hodiny „okno“ medzi dvoma vyučovacími hodinami. „Čoraz častejšie sa cítime ako učitelia druhej kategórie.“

Nič z toho si nevyžadovalo prijatie zákona parlamentom. V marci 2024 ministerstvo vyradilo známky z náboženstva a etiky z výpočtu celkového priemerného prospechu. Nariadenie z júla umožnilo školám spájať žiakov z rôznych tried a ročníkov. V januári 2025 ďalšie nariadenie znížilo týždenný počet hodín náboženstva z dvoch na jednu. Každý z týchto krokov sa dal obhájiť ako organizačné rozhodnutie pri zostavovaní rozvrhu. Aj v Spojených štátoch sa vedú dlhodobé spory o tom, čo môže správny orgán urobiť bez zásahu zákonodarného zboru. Poľsko uskutočňuje podobný experiment v oblasti náboženského vzdelávania.

Spor však napokon viedol k nezvyčajnému spojenectvu.

Ráno 22. augusta 2024 doručili do kancelárie prvého predsedu Najvyššieho súdu Poľska dve petície. Jednu podali katolícki biskupi. Druhú predložilo sedem členských cirkví Poľskej ekumenickej rady: štyri protestantské cirkvi, dve starokatolícke cirkvi a Poľská autokefálna pravoslávna cirkev. Petície boli samostatné, no koordinované, a ich požiadavky boli v podstate totožné – predložiť nariadenie Ústavnému tribunálu a pozastaviť jeho účinnosť ešte pred začiatkom školského roka.

Týchto sedem cirkví má spolu státisíce veriacich. Katolícka cirkev ich má desiatky miliónov. Ich obavy sa netýkali výlučne katolíckej katechézy. Išlo o precedens, ktorý sa vytváral pre náboženské vyučovanie ako celok. Pre také malé náboženské spoločenstvá predstavovali dodržané procesné pravidlá ochranu.

Nezhodli sa na náboženstve. Zhodli sa na postupe.

„Predovšetkým chceme, aby sa s nami zaobchádzalo rovnako,“ povedal v deň podania petícií reverend Grzegorz Giemza, riaditeľ Poľskej ekumenickej rady.

Právny základ sporu je úzko vymedzený a ťažko sa dá obísť argumentmi. Poľský zákon o školskom systéme ukladá ministrovi povinnosť vydávať nariadenia týkajúce sa náboženského vyučovania „po dohode“ s príslušnými cirkvami. Cirkevní predstavitelia tvrdili, že k takejto dohode nedošlo. Piotr Janowicz, predseda Združenia laických katechétov, sa už vo februári 2024 obrátil na ministerstvo s otázkou, prečo boli jeho členovia vylúčení z konzultácií. V auguste vystúpil na proteste vo Varšave a vyhlásil, že cieľom zmien je dostať náboženstvo a etiku zo škôl zadnými dverami.

Ústavný tribunál dal cirkvám za pravdu, a to opakovane. Dňa 29. augusta 2024 pozastavil platnosť napadnutých ustanovení. Dňa 27. novembra priamo zrušil nariadenie umožňujúce spájanie žiakov do spoločných skupín. Dňa 22. mája 2025 rozhodol, že vylúčenie známok z náboženstva z celkového priemeru je protiústavné. A 3. júla vyhlásil za protiústavné aj nariadenie obmedzujúce náboženstvo na jednu hodinu týždenne. Ministerka podľa tribunálu „svojvoľne stanovila obsah napadnutého nariadenia“ a „vecné stanoviská zainteresovaných strán boli ignorované“.

Vláda odmietla tieto rozhodnutia zverejniť alebo vykonať. Odvolávala sa pritom na širší spor o právny status tribunálu a jeho súčasné zloženie. Tento spor je reálny a trvá už dlho. Nevyriešil však otázku dodržania procesných pravidiel.

Počas kázne v meste Świdnica 29. augusta tohto roka biskup Marek Mendyk zdôraznil dôležité rozdiely: škola nie je sekulárna, ale verejná. Hodiny náboženstva sú v Poľsku dobrovoľné. Na základnej škole rozhodujú o účasti dieťaťa rodičia. Na strednej škole môže o účasť požiadať rodič alebo samotný študent, pričom plnoletý študent rozhoduje sám. Otázkou teda nie je, či štát môže nariadiť povinné náboženské vzdelávanie. Ide o to, či administratívne rozhodnutia môžu postupne oslabovať možnosť, ktorú majú rodiny zo zákona právo využiť. Právo môže na papieri zostať zachované, no jeho uplatňovanie môže byť čoraz náročnejšie.

Rodičia si to všimli. Občiansky návrh zákona, podľa ktorého by každý študent musel navštevovať buď náboženstvo, alebo etiku, získal viac ako pol milióna podpisov. Parlament sa ním prvýkrát zaoberal v septembri 2025. Návrh na jeho zamietnutie neprešiel v pomere hlasov 191 ku 231 a zákon bol postúpený výborom. Tie sa ním napokon začali zaoberať v máji 2026, no rokovanie prerušili a odložili až do predloženia stanoviska vlády. Odvtedy sa návrh neposunul ďalej.

Na odpoveď stále čakajú aj cirkvi. Po zasadnutí Spoločnej komisie vlády a Poľskej ekumenickej rady 18. novembra 2024 biskup Andrzej Malicki, ktorý stojí na čele rady, uviedol: „Od vlády sme nedostali žiadnu oficiálnu odpoveď.“

Reforma priniesla aj jeden nezamýšľaný dôsledok. Keďže známka z náboženstva sa už nezapočítava do celkového priemeru, študenti, ktorí na hodiny naďalej chodia, tak nerobia kvôli známke. Ako píše Sypniewski, prichádzajú sa rozprávať o viere, láske, rodine, osamelosti a zmysle života. Počet žiakov na hodinách je menší, no tí, ktorí ich navštevujú, sú oveľa presvedčenejší.

Poľsko v tomto smere nie je výnimkou. Tento spôsob sa môže uplatniť aj inde. Nevyžaduje si dramatickú konfrontáciu, iba trpezlivosť pri vytváraní podmienok, v ktorých sa uplatňovanie určitého práva stáva čoraz komplikovanejším. Otázkou vo Varšave aj inde nie je, či by sa vláda odvážila zakázať náboženské vyučovanie. Otázkou je, či by si niekto všimol, že to nikdy nemusela urobiť.

Text zverejnený so súhlasom autora: Miłosz Manasterski. Ďalšiu časť Vám prinesieme už čoskoro.

Miłosz Manasterski je poľský novinár, publicista, pravidelný komentátor spravodajského kanála Telewizja Republika a výkonný riaditeľ varšavskej tlačovej agentúry Agencja Informacyjna. Píše o stredoeurópskych otázkach, náboženskej slobode a medzinárodnej politike pre zahraničné médiá, vrátane Washington Examiner a Brussels Signal. Je nositeľom Rytierovho kríža Rádu Polonia Restituta.

Prečítajte si tiež:

• Varovanie. Poľsko ukazuje, ako je možné odstrániť náboženstvo z verejného života bez toho, aby bolo zakázané